Operácií chrbtice pribúda. Aké sú nové liečebné metódy?

Vedci zistili, že bedrová chrbtica denne urobí celkom 40 000 pohybov, pri krčnej chrbtici je to dokonca 50 000 pohybov za deň. Nie sú to príliš vysoké čísla?
Nie sú až také prekvapujúce... Keď sa podrobne pozriete na anatomickú štruktúru svalov, ktoré pohybujú chrbticou, stabilizujú ju alebo vychádzajú od nej smerom ku končatinám, k hrudníku a panve, ten systém je nesmierne zložitý. Celkovo sú tam štyri vrstvy svalov, ktoré spájajú drobné výbežky a v spolupráci s brušnými svalmi udržujú chrbticu vo vratkej rovnovážnej polohe. Keď si vezmete počet drobných svalov a vynásobíte to množstvom pohybov, potom to číslo 40 000 pri bedrovej chrbtici nie je nič mimoriadne.

Celá horná polovica tela je usadená na jedinej platničke s veľkosťou mince. To je fascinujúce.
Prechod medzi chrbticou a panvou je skutočne anatomicky aj biomechanicky veľmi zaujímavá oblasť. A je pravda, že horná polovica tela je mechanicky ukotvená na jednej platničke, aj keď je to skôr veľkosť trochu väčšej mince, a vzadu na dvoch kĺboch medzi chrbticou a panvou. Tiež je tento lumbosakrálny prechod (prechod chrbtice do krížovej kosti, pozn. red.) lokalitou, ktorá najčastejšie bolí. Úlohu pri tom však môže hrať postihnutie kostných štruktúr chrbtice aj problémy s mäkkými tkanivami okolo chrbtice, medzistavcovými platničkami, väzmi a kĺbovými puzdrami. Keď lekár nenájde anatomickú, vývojovú, degeneratívnu alebo inú závažnú patológiu okolo chrbtice, tak to je potom parketa pre fyzioterapeutov, aby napríklad zistili, či nie sú uvoľnené či, naopak, kontrahované (stiahnuté, pozn. red.) určité svaly. A mali by zároveň inštruovať pacienta, aby vedel správne sedieť, ohýbať sa a zdvíhať ťažšie bremená. Naučiť ho takzvanú školu chrbta. Od chvíle, keď naši predkovia prestali chodiť po štyroch, skrátka musíme s bolesťou chrbtice počítať...

Mali by teda ľudia s bolesťou chrbta najskôr vyhľadať fyzioterapeuta?
Prvá cesta by mala viesť k praktickému lekárovi a podľa jeho rozhodnutia k ortopédovi alebo neurológovi. Tí by mali odfiltrovať ochorenia, ktorých príčinu možno liečiť v rámci týchto odborov. Varoval by som pred tým, aby chodili rovno k fyzioterapeutovi. Ten sa totiž začne sústreďovať na pohybovú stránku – treba zmobilizovať krčnú chrbticu, kde sa však môže vyskytovať tumor. Nie často, ale stáva sa to. Samozrejme, je tu ohromná skupina ľudí, ktorá nakoniec aj tak u fyzioterapeuta skončí, a ten je schopný spolupracujúcemu pacientovi pomôcť. Dôležité je, aby pacient pokračoval sám v pravidelnom cvičení a dodržiaval správny pohybový režim.

Čo však vtedy, ak lekári žiadny problém na chrbtici neodhalia a bolesť pretrváva?
Možné to je, množstvo pacientov trpí tzv. Vertebrogénnym algickým syndrómom, čo je boľavý chrbát z nie celkom známeho dôvodu. Tieto bolesti sú dané skôr civilizačnými vplyvmi, nezdravým štýlom života a niekedy sa do nich premietajú aj psychické problémy, či už v zamestnaní, rodine alebo v osobnosti... Keď na chrbtici nezistíte nič mimoriadne a je tam len minimálna patológia, tak sa príčina ťažkostí diagnostikuje veľmi ťažko. A to aj vtedy, keď použijete moderné metódy, ktoré vám ukážu, či tam ako zdroj bolesti nie je napríklad nejaké ložisko. To je potom presne parketa pre fyzioterapeutov.

Ako sa prejavuje bolesť okolo chrbtice najčastejšie?
Skúsenosť s bolesťami v chrbte má viac ako osemdesiat percent ľudí. Najčastejšie je postihnutá oblasť bedrovej a krčnej chrbtice. Nedá sa to paušalizovať, ale rozhodne ak niekoho bolí chrbtica v pokoji v noci, telo nereaguje na bežné analgetiká, ako sú paralen alebo ibuprofen, a trvá to týždne, mala by sa chrbtica cielene vyšetriť. Často je tiež s bolesťou chrbtice spojený pocit, že nefungujú nejaké svaly na periférii horných alebo dolných končatín – pri bolesti hrudnej a bedrovej chrbtice sa objavuje brnenie a poruchy citlivosti alebo motoriky nôh, pri krčnej chrbtici je to isté s rukami. Tomu je potrebné tiež venovať pozornosť.

Pribúda ľudí, u ktorých je nutné chrbticu operovať?
Ľudí s nutnosťou operácie chrbtice pribúda absolútne kvôli tomu, že sa populácia dožíva vyššieho veku. V oblasti pohybového aparátu sú najčastejším prejavom starnutia degeneratívne zmeny. Degeneratívne choroby chrbtice sa začínajú objavovať už od 20. roku a najčastejšie sa prejavujú okolo štyridsiatky či po päťdesiatke. Na druhej strane, existuje určitý pokrok v terapeutických postupoch a darí sa riešiť operačne aj prípady, s ktorými sme si skôr nevedeli rady. Existovala sivá zóna, keď normálne r

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.