Tichý zabijak menom tlak. Prinášame tipy, ako si nezničiť srdce

Prečo v kardiovaskulárnych chorobách stále negatívne víťazíme a ako sa im brániť? Prinášame vám tipy na prevenciu od popredných lekárov. Nielen pred aterosklerózou.

Srdce človeka je jeho rajom i peklom, tvrdieval Jean-Jacques Rousseau. A hoci francúzsky filozof tým nemal na mysli onen dutý pracovitý svalový orgán v hrudníku, jeho výrok naň môžeme bez rozpakov vztiahnuť. Za pravdu by nám dali aj pacienti po transplantácii srdca. Tí si totiž azda najintenzívnejšie prežili priepastný rozdiel medzi životom so zdravým srdcom a živorením s tým chorým...

A, žiaľ, podobnú skúsenosť má aj takmer polovica Slovákov. Toľkých z nás totiž zabijú choroby obehovej sústavy, teda práve srdca a ciev. „Smrteľná srdcová príhoda pritom zväčša nie je ,osud‘, ale najmä dlhodobé podceňovanie signálov vlastného tela a múdrosti lekárskej vedy,“ pripomína Robert Hatala, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu v brožúre Slovenskej nadácie srdca. Naša krajina je v tomto smere na tom extrémne zle.

Na chvoste OECD
„Kým inde sú na ústupe a v mnohých krajinách Európskej únie dnes spôsobujú o polovicu menej úmrtí než v roku 1990, na Slovensku je zatiaľ zlepšenie nevýrazné a stále vyčnievajú mimoriadne vysoko. Zabíjajú u nás dvoj- až trojnásobne viac ľudí ako vo väčšine krajín západnej a strednej Európy.“ Aj toto konštatuje štúdia INEKO o slovenskom zdravotníctve z roku 2015 v súvislosti so srdcovo-cievnymi ochoreniami.

Jej hlavný autor, analytik Ján Kovalčík, dodáva, že spotreba liekov na vysoký tlak u nás v uplynulej dekáde stúpla 2,3-násobne a liekov kompenzujúcich vysoký cholesterol až 9-násobne (patrí už k najvyšším v rámci EÚ aj OECD), čo by malo komplikáciám predchádzať. „Napriek tomu počty hospitalizácií pre choroby srdca a ciev stúpajú dvakrát rýchlejšie, ako pribúdajú ostatné hospitalizácie.“

​Najfrekventovanejšou diagnózou zo skupiny chorôb obehovej sústavy sú takzvané ischemické choroby srdca (teda angina pectoris a srdcové infarkty), ktoré zapríčiňujú vyše 26 percent úmrtí Slovákov.
Tento údaj získa ešte hrozivejší nádych, keď si uvedomíme, že sa ním zaraďujeme na úplný chvost 34 krajín OECD, a dokonca ním ich priemer trojnásobne prekračujeme.

Doteraz sa podarilo podľa Roberta Hatalu identifikovať viac ako 240 faktorov, ktoré môžu súvisieť s rozvojom kardiovaskulárnych ochorení. Ten úplne najrizikovejší, ktorý môžeme ovplyvniť svojím životným štýlom, je práve spomínaná hypertenzia.

V galérii nájdete metódy na zníženie krvného tlaku:

​​O zdravie sa nestaráme...
Často prebieha nepozorovane, bez výraznejších ťažkostí a ohlási sa až závažnou komplikáciou, srdcovou alebo mozgovou príhodou. Dramaticky tiež zvyšuje riziko poškodenia ciev v očnej sietnici, vývoja aneuryzmy aorty či zlyhania srdca alebo obličiek. Na Slovensku trpí na vysoký krvný tlak asi tretina ľudí, vo veku nad 60 rokov je to viac ako polovica. „Alarmujúce je, že podľa odhadov až traja z piatich Slovákov s dlhodobo zvýšeným krvným tlakom o tomto svojom zdravotnom probléme vôbec nevedia,“ upozorňuje primárka Ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Ivana Šoóšová, ktorá sa na vysoký krvný tlak špecializuje.

A čím si vysoký krvný tlak sami spôsobujeme? Nuž, vo väčšine prípadov tým, že sa o seba nestaráme.
V konzumácii ovocia a zeleniny za nami v rámci európskych krajín OECD zaostáva len Česko a Bulharsko. S rizikovým dosahom fajčenia sme približne v strede rebríčka a s alkoholom je to podstatne horšie. Spotreba toho čistého bola u nás v roku 2010 najvyššia z celej Európskej únie.

To azda najvážnejšie by sa však dalo obsiahnuť slovíčkom: nehýbeme sa. Štúdia INEKO uvádza, že z najnovších údajov o úmrtí v Európe vedci odhadujú, že 3,7 percenta z nich možno pripísať obezite, až dvojnásobne viac fyzickej nečinnosti. Žiadne alebo zriedkavé cvičenie či športovú aktivitu priznáva až 66 percent Slovákov. Pritom už dvadsať minút svižnej chôdze každý deň môže podľa výskumníkov z univerzity v Cambridgei znížiť riziko smrti o 16 až 30 percent.

Český kardiológ Josef Veselka pre časopis LN magazín dáva aj inú radu: „Kúpte si krokomer, a keď nachodíte denne menej než tritisíc krokov, je to zle. Päťtisíc je stále málo, za vodou ste až potom, čo prekonáte hranicu desaťtisíc krokov.“

… a presáľame
Svetová zdravotnícka organizácia, ako aj naše úrady verejného zdravotníctva tiež varujú, že vysoko prekračujeme príjem soli, škodlivých druhov tukov i bielkovín. A naopak: výrazne zaostávame v spotrebe vlákniny. A to aj tam, kde to má pod kontrolou štát – v školskom stravovaní.

Ján Kovalčík pre HN magazín pred časom uviedol, že práve toto je vec, ktorá ho v rámci výskumu INEKO šokovala asi najviac. „Odporúčaný príjem soli pre deti predškolského veku bol prekračovaný v priemere o vyše dvesto percent, teda až trojnásobne!“

Chránené pritom nie sú ani ženy. Aj keď sa u žien pre ochranu hormónov rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení rozvíjajú v priemere o desať rokov neskôr ako u mužov, ich celkové ohrozenie je v skutočnosti vyššie a aj ich viac zomiera: takmer 47,8 u mužov verzus 61,6 percenta u žien. A navyše – ženy majú po infarkte podstatne vyššie riziko náhlej smrti ako muži. Podieľa sa na tom viacero faktorov, a tým nezanedbateľným je podľa odborníkov i to, že dnešné ženy podstatne viac fajčia, sú obéznejšie, málo sa fyzicky zaťažujú a často fungujú v trvalom strese.

Ešte k hypertenzii. Kým u väčšiny pacientov ide o chorobu samu osebe, približne u desiatich percent sa vyvinie ako následok iného ochorenia. Môže ísť o akútne a chronické zápaly obličiek, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním, nervového systému, komplikovane prebiehajúce tehotenstvo, ako aj dlhodobé užívanie niektorých liekov – hormonálnej antikoncepcie či kortikoidov.

Epidémia tretieho tisícročia
Apropo, infarkty. Hoci počet tých smrteľných vo svete aj vďaka zlepšeniu zdravotnej starostlivosti neustále klesá (hoci na Slovensku sa nám ani toto nedarí), pribúda nový strašiak, o ktorom sa takmer nehovorí. Reč je o chronickom srdcovom zlyhávaní, ktoré často

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov