Uznávaný pôrodník: Tradícia v medicíne je nebezpečná. Zotrvávame na postupoch, ktoré nefungujú

Medzinárodne uznávaný odborník Peter Kaščák, primár najoceňovajšej slovenskej pôrodnice v trenčianskej nemocnici.

Nedávno mal premiéru dokument Medzi nami, ktorý zobrazuje slovenské pôrodnice ako nie veľmi prívetivé miesto s ešte menej prívetivým prístupom personálu. Videli ste ho?
Priznám sa, že nie.

A chystáte sa naň?
V najbližšej dobe určite nie. Videli ho viacerí kolegovia, ktorým dôverujem, a vraveli mi, že je od začiatku negatívne ladený. Posolstvo filmu mi je jasné, neznevažujem snahu a iste dobrý úmysel autorky, no ako senzáciu to nechcem pozerať a nemám pocit, že by to mňa osobne mohlo niekam posunúť medicínsky alebo ľudsky. Neznamená to, že zatváram oči pred problémami, naopak, snažím sa ich aktívne riešiť a verím, že na našom oddelení je to aj vidieť. Možno raz budeme režisérke vďační, že si zdravotníctvo začnú viac všímať aj ľudia, od ktorých je jeho úroveň bytostne závislá. Pôrodníctvo je ideálny odbor na rozprúdenie diskusie o tom, ako sa k medicíne postaviť.

Samotná Zuzana Límová, tvorkyňa dokumentu, však tvrdí, že jej film zachytáva len to, čo už dlho kritizujú rôzne ženské aktivistky: neúctivú a mocenskú komunikáciu s rodičkami, používanie zastaraných pôrodníckych praktík a podobne. Sledujete tieto iniciatívy?
Nielenže ich sledujeme, ale aj s mnohými aktivistkami komunikujeme. Každý mesiac máme na klinike odborné semináre a raz za rok tam pozývame aj niekoho z tejto sféry. Už dvakrát sme tam mali Ženské kruhy aj Slovenské duly. Pravidelne tiež chodíme debatovať do trenčianskeho materského centra... Takáto diskusia môže byť prospešná pre obe strany.

Viete aj o iných slovenských nemocniciach, ktoré sa snažia o takéto diskusie?
Situáciu v iných nemocniciach tak podrobne nepoznám. Iba viem, že Slovenské duly sa usilujú komunikovať aj s inými zariadeniami.

Je niečo, na čom sa napríklad so Ženskými kruhmi vyslovene nezhodnete?
Úplne každý bod ich agendy nepoznám, no na mnohom sme sa zhodli a myslím si, že uznávajú, že sa v Trenčíne snažíme vychádzať ženám čoraz viac v ústrety. Samozrejme, ony majú zväčša predstavu, že každý pôrod by mal byť úplne fyziologický. Keď oponujeme, že niektorá žena napríklad vyslovene nechce položiť dieťa na brucho – lebo je dajme tomu unavená –, považujú to aj za naše zlyhanie, lebo sme jej dostatočne nevysvetlili, aký to má význam. Viete, ja na jednej strane hovorím, že môžeme byť radi, že sa dnes hovorí o humanizácii na pôrodných sálach, ale zároveň tvrdím, že aj naši predchodcovia boli humanisti. Tiež sa snažili urobiť maximum. Len ich prvoradým záujmom boli život a zdravie dieťaťa a matky, čo sa dnes považuje za samozrejmosť. Je vlastne šťastie, že už debatujeme o veciach, ako je zážitok z pôrodu. No aj tak sa nedá očakávať, že každý pôrod bude iba príjemná a šťastná udalosť.

Nemalej časti mojich kamarátok – matiek – ho znepríjemnil práve prístup personálu. Nevhodná komunikácia, nešetrné zaobchádzanie...
Úroveň komunikácie je problémom celej spoločnosti a ja si uvedomujem, že v medicíne a zvlášť v našom odbore je mimoriadne dôležitá. Aj preto hovorím, že je dobre, že sa o pôrodníctve začalo hovoriť viac. Aj v médiách. Veľmi si prajem, aby šlo o kvalitnú a kvalifikovanú debatu. Je tu nová generácia, na sále sú mladí ľudia s novými informáciami, postojmi... A je pravda, že tradícia v medicíne je často nebezpečná. Neraz zotrvávame na postupoch, ktoré už vlastne nefungujú.

Ako napríklad pôrod v ľahu? Už sa jednoznačne vie, že nejde o najvhodnejšiu polohu, napriek tomu je najrozšírenejšia. Ako sa to dá obhájiť?
Pôrod v ľahu je v poriadku, v tomto vami uvedenom príklade nemôže byť reč o postupe, ktorý nefunguje. Samozrejme, nie je jediný, my to vieme a ponúkame aj iné možnosti, výber je na rodičke. U nás v pôrodnici máme nástenku, kde sú zobrazené iné typy vhodných polôh, aby sme ženy inšpirovali. V Trenčíne sa už rodilo na stoličke, na zemi... Máme mladých lekárov a tí si bez problémov sadnú k rodiacej žene na zem. Stačí, aby nás o to požiadala. Na druhej strane, aj mnohé ženy, ktoré v pôrodnom pláne majú nejakú inú polohu, to napokon samy zmenia. Akoby to ešte stále mali niekde v podvedomí – veď aj ony tak prišli na svet. Raz som bol na konferencii, kde sa hovorilo o pôrode zadočkom, a ukazovalo sa, že keď je žena pri tomto type polohy na štyroch, je tam oveľa menej komplikácií. Hľadali sme ženu, ktorá by to tak chcela, no nenašli sme ju. Ani ženy niekedy nie je ľahké presvedčiť.

Takže ten konzervativizmus sa prejavuje nielen u lekárov, ale aj u rodičiek?
Presne tak. Rozhodne by sme nemali ženy nútiť rodiť len v ľahu, ale určite to nie je ani chybný postup, od ktorého by sme ich mali odhovárať. Aj v našej pôrodnici je to tak, že väčšina žien rodí na posteli. Uvidíme, ako to bude o dvadsať, tridsať rokov.

A čo také tlačenie na brucho? To nie je prekonané?
To je mnohými vnímané ako čosi, čo sa vyslovene nesmie. Samozrejme, nie je dobré, ak k tomu dôjde, lebo sa lekár niekam ponáhľa a chce urýchliť pôrod. Sú však situácie, keď pôrod už veľmi dlho trvá, žena je vyčerpaná a hoci chýba už len milimeter – dva, nie je schopná viac potlačiť. Zároveň je na základe monitoru jasné, že dieťa by sa už malo narodiť a súčasne je tak nízko, že cisársky rez už nemožno spraviť. Vtedy máme tri možnosti: tlak na brucho, kliešte alebo vákumextraktor. Tvrdiť, že tlačiť na brucho je vec nežiaduca, nie je jednoducho pravda. Česká gynekologická spoločnosť má vypracovaný oficiálny postup, kedy a za akých okolností sa to robí. A deje sa to všade na svete.

V tomto prípade hovoríme o kritickej situácii. Keď však ide o dobre prebiehajúci pôrod, ste za to, aby si žena slobodne volila, ako sa má všetko odohrať?
Samozrejme, ideálny prípad je ten, keď má pár o pôrode vlastnú predstavu, ktorú nám predostrie, a my sa im budeme snažiť vyjsť v ústrety vo všetkom, v čom sa dá.

Predpokladám, že dnes už ženy neprichádzajú neznalé informácií.
To by ste sa čudovali, mnohé ženy nemajú ani základnú predstavu. Niekto rieši úplne iné problémy, existenčné, sociálne, do toho naraz otehotnie... Istá skupina prikladá pôrodu veľký význam, no potom je aj skupina žien a párov, ktorá mu nieže neprikladá význam, ale ide jej v zásade len o to, aby sa dieťa narodilo zdravé. Dnes už medicína nefunguje na paternalistickom, ale partnerskom prístupe, takže hovoríme ženám o možnostiach, ktoré majú, no ony často povedia len toľko: vy ste lekár, vy rozhodnite. Oficiálne by to tak nemalo

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.