Epidemiologička Henrieta Hudečková: Z konzília som mala chuť utiecť

Henrieta Hudečková je jednou z vedcov, ktorých mená pred dvoma rokmi poznala skôr odborná komunita, kolegovia výskumníci či študenti. Dnes sa nám pravidelne prihovára z televíznych obrazoviek či displejov mobilov. Pandémia ho vytrhla z komfortnej zóny. Ako ovplyvnila jeho prácu aj osobný život?

Čo pandémia spravila s vaším životom?

Určite mi ho prevrátila naruby. Moja profesia mi vypĺňa všetok pracovný i voľný čas. Pracovné požiadavky bývajú niekedy veľmi urgentné v zmysle „včera bolo neskoro“, ale sú našťastie aj také, ktoré umožňujú dostatočný priestor na riešenie situácie. Veľa času však ušetrím tým, že nie som na sociálnych sieťach, všetkým odporúčam.

Nasadenie, s akým za posledný rok a pol fungujete, si vie asi málokto predstaviť. Dá sa povedať, že vás pandémia profesionálne posunula či inšpirovala?

Jednoznačne. Venujem sa epidemiológii celý môj profesionálny život, absolvovala som pomerne dosť školení či cvičení v krízových situáciách, ale vždy som mala pocit, že „sa hráme“. Cvičenia v rámci modelových emergentných situácií boli inak zaujímavé.

V 80. rokoch 20. storočia sa robievali na lokálnej a národnej úrovni, začiatkom 21. storočia to boli aj medzinárodné cvičenia zamerané najmä na spôsob komunikácie na národnej i medzinárodnej úrovni. To, čo sme poznali teoreticky, si teraz „užívame“ aj prakticky. A veru je to ďaleko od mojich predstáv, ktoré som mala o pandémii.

V čom?

Určite ma to utvrdilo v tom, že nemôžeme len na niečo čakať. Musíme sa okolo seba neustále rozhliadať, situáciu komplexne analyzovať a byť pripravení akčne zasiahnuť.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.