Richard Kollár je jedným z vedcov, ktorých mená pred dvoma rokmi poznala skôr odborná komunita, kolegovia výskumníci či študenti. Dnes sa nám pravidelne prihovára z televíznych obrazoviek či displejov mobilov. Pandémia ho vytrhla z komfortnej zóny. Ako ovplyvnila jeho prácu aj osobný život?
Kedy ste sa začali venovať výskumu modelovania správania koronavírusu?
Učil som a učím predmety, kde je modelovanie epidémií jedným z príkladov toho, kde vlastne vie matematika, špeciálne aplikovaná, pomôcť. Mal som aj niekoľko verejných prednášok o šírení chorôb, jednu popularizačnú o šírení epidémie filmových zombie, ktorá funguje na veľmi podobných princípoch ako koronavírus.
Zlom prišiel počas pandémie, keď vtedajší Inštitút zdravotníckej politiky zverejnil prvé predpovede. Bolo to zhruba v čase, keď aj vo Veľkej Británii vyšiel prvý odhad, kde predpovedali neuveriteľne vysoké počty mŕtvych, vo februári – marci 2020. No a mňa to trochu vydesilo, zdalo sa mi, že tam bude nejaký problém, takže som okamžite ten model pripomienkoval.
Tak som sa dostal jednak do komunikácie s IZP a neskôr s permanentným krízovým štábom, pre ktorý sme urobili iný model, založený na úplne iných princípoch, ktorý predpovedal, špeciálne pre prvú vlnu, len tisíc infikovaných na vrchole pandémie.
To číslo sa nám podarilo veľmi dobre trafiť a pritom sme vyriešili zaujímavý príbuzný matematický problém. Takže mňa to zaujalo práve z odborného hľadiska, prečo modely, ktoré som dovtedy vyučoval, zlyhávajú.
Pamätáte si n...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.