Nádej pre budúcich diabetikov. Našli spôsob, ako "oklamať" bunky

Aj tak ale patrí k jednej z najpodceňovanejších chorôb vôbec, hoci sa týka zhruba každého desiateho z nás. Diabetes druhého typu bez zodpovedajúcej liečby doslova ničí život. Často sa tiež diabetici o svojej chorobe dozvedia neskoro. Napríklad až keď sa u nich rozvinú závažné komplikácie, ako je srdcový infarkt alebo mozgová mŕtvica, píšu Lidovky.

V porovnaní so zdravými ľuďmi diabetici prekonajú infarkt trikrát častejšie a mŕtvicu dokonca štyrikrát častejšie. Za pár rokov sa ale možno bude dať diabetes zastaviť alebo dokonca jeho rozvoju úplne predísť. A to vďaka práci vedca Tomáša Koblasa z Inštitútu experimentálnej medicíny (IKEM) v Prahe a zároveň držiteľa ocenenia Neurón Impuls.

Beta-bunky vyrábajú inzulín
Cukrovkou označujeme ochorenie, pri ktorom ľudský organizmus nie je schopný udržať normálnu koncentráciu cukru v krvi. Výsledkom je vyššia hladina cukru, ktorá vedie k poškodeniu ciev, nervov a ďalších tkanív. Základné rozdelenie je na diabetes 1. typu, keď telo nedokáže samo vyrábať hormón inzulín, a diabetes 2. typu, kedy telo síce inzulín produkuje, ale už na neho nie je schopné správne reagovať. Hormón inzulín potom v tele produkujú špecializované bunky pankreasu, ktoré sa nazývajú beta-bunky.

Jedným z faktorov, ktorý sa podieľa na vzniku a rozvoji diabetu 2. typu, je stav označovaný ako inzulínová rezistencia, kedy má väčšina buniek v tele zníženú citlivosť na inzulín a nie je schopná efektívne vstrebávať glukózu z krvi.

"Kvôli tomu sa zvyšujú nároky na tvorbu inzulínu beta-bunkami. Ak tento stav trvá dlhodobo, po dobu niekoľkých rokov alebo dokonca desiatok rokov, beta-bunky sú výrazne preťažované, postupne vyčerpané, až nakoniec odumrú," vysvetľuje Tomáš Koblasa.

Práve výskum týchto buniek a ich možné využitie v liečbe i prevencii je hlavnou náplňou jeho práce. "Jedným z projektov, ktorým sa zaoberáme, je nájdenie spôsobu, ako výrazným spôsobom vyvolať množenie alebo delenie beta-buniek," dodáva vedec s tým, že tieto bunky sa "samy o sebe" nedelia.

Ako oklamať prírodu

Tímu Tomáša Koblasa sa podarilo objaviť spôsob ako beta-bunku "oklamať". "Tým, že do nej vnesieme niekoľko molekúl obsahujúcich genetickú informáciu, ktorá bunke povie, aby sa rozdelila, sme schopní spustiť proces bunkového delenia," opisuje. Nádejná je možnosť namnoženia beta-buniek, ktoré človeku zostávajú, ešte pred tým, než o všetky kvôli diabetu príde. Tiež by mohlo byť možné namnožiť umelo pripravené beta-bunky alebo beta-bunky získané od darcov.

V tejto chvíli je ale nádejný výskum ešte na začiatku. Jeho rozvoju pomôže tiež finančná podpora českého Nadačného fondu Neurón. "Projekt nás zaujal, pretože teoreticky ponúka nový spôsob, ako stimulovať prirodzené beta bunky, ktorých je nedostatok alebo pri diabete úplne chýbajú," hovorí profesor Jan Pirk, ktorý je garantom odbore medicína vedeckej rady fondu.

"Originalita postupu spočíva v tom, že nepredpokladá zmenu prirodzenej genetickej informácie a tým obchádza riziko prípadného nežiaduceho zvratu použitých bunkových línií," dodáva profesor Pirk. Budúcemu využitiu metódy ale musí predchádzať ešte veľa prácce, vrátane overenia bezpečnosti za použitia experimentálnych zvierat.
Inzulínom sa lieči viac ako 90 rokov
Význam výskumu beta-buniek rastie aj preto, že diabetes je zvyčajne diagnostikovaný až vtedy, keď tieto bunky u chorého človeka nefungujú úplne správne a ich počet je výrazne nižší. Chorý ešte nič necíti, ale zdravotné riziká sa mu zvyšujú. "Riziko, že sa u človeka objavia napríklad infarkt či mŕtvica, stúpa už od úplne nepatrne zvýšených hodnôt glukózy v krvi. Aj pacient s takzvaným prediabetom, teda človek, ktorý síce ešte nespĺňa diagnostické kritériá pre cukrovku, ale už má zvýšené hodnoty cukru v krvi, je viac ohrozený kardiovaskulárnymi problémami než človek, ktorý má normálnu hodnotu glukózy v krvi, "vysvetľuje docent Martin Prázný, ktorý pôsobí na 3. internej klinike 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.
Popri tom rastie aj riziko zasiahnutia malých ciev, teda pravdepodobnosť, že sa u tohto človeka objaví postihnutie obličiek alebo očných nervov. "To všetko dohromady znamená horšiu kvalitu života," dodáva docent Prázdný.
Moderná liečba diabetu sa tak nezameriava len na zvládánie samotnej choroby. Jej cieľom je zmenšiť aj ďalšie riziká, ktoré diabetikom hrozia. Súčasťou diabetickej liečby stále zostáva inzulín, ktorý bol objavený už v roku 1922, ale dostupné sú aj ďalšie lieky. "Príkladom je skupina takzvaných GLP-1 agonistov, ktoré okrem zlepšenia cukrovky znižujú aj hmotnosť, krvný tlak a zlepšujú lipidy. U niektorých zástupcov tejto skupiny bolo preukázané tiež zníženie kardiovaskulárnych komplikácií," opisuje profesor Martin Haluzík, zástupca prednostu Centra experimentálnej medicíny IKEM.