V USA vypukla panika okolo liekov proti bolesti, predpisovali ich príliš často

V Amerike sa už dokonca začína hovoriť o epidémii opioidov. "Až polovica závislých Američanov má tieto lieky predpísané od lekára," hovorí docent Jiří Kozák, primár Centra pre liečenie a výskum bolestivých stavov vo Fakultnej nemocnici v Prahe Motole pre Lidovky.cz.

Pred dvoma mesiacmi sa aj americký prezident Donald Trump nechal počuť, že chce pri vláde založiť špeciálnu skupinu, ktorá by sa zaoberala nadužívaním drog a opioidov.

V spojení s opioidmi sa ľudia najčastejšie obávajú drogovej závislosti. Veľa pritom však záleží aj na životnej situácii pacienta a jeho zvyklostiach. "Čím viac je človek ukotvený vo vlastnom živote, tým menšiu má tendenciu k návyku," myslí si Róbert Tirpák, vedúci lekár Kliniky miniinvazívnej a endoskopickej liečby chrbta EuroPainClinics v Prahe. "Ak sa u neho však už prejavujú sklony k závislosti na nikotíne alebo alkohole, potom býva riziko vyššie a je potrebné ho častejšie kontrolovať a diskutovať s ním."

Bolesť je tiež nebezpečná
Nebezpečné ale býva nielen nadužívanie opioidov, ale aj neliečená bolesť. Ak trvá dlhšie ako tri až šesť mesiacov, stáva sa chronickou, a v tom prípade môže výrazne poznamenať nielen kvalitu života pacienta, ale aj jeho blízkych.

Ak má chorý napríklad za sebou opakované operácie chrbtice sprevádzané neutíšiteľnými bolestivými stavmi, môže si začať uľavovať tým, že prenáša váhu na určitú partiu tela. A v dôsledku toho si tak pričiňuje na ďalšie zdravotné problémy. Večným "bolestínom" sa navyše začnú ľudia po čase vyhýbať, podľa štatistík sa častejšie rozvádzajú, mnohokrát prichádzajú o prácu a upadajú do depresií.

Seniori majú nižšiu spotrebu analgetík

Bolesť pritom vníma každý z nás trochu inak. Záleží na kultúre, v ktorej žijeme, ale aj na veku a pohlaví. "Dnes sa veľmi sledujú napríklad rodové rozdiely," hovorí docent Kozák. Ženy majú podľa týchto výskumov väčšinou nízke prahy bolesti, vnímajú ju citlivejšie, ale dokážu ju dlhšie znášať. Muži sa síce môžu pochváliť vyššími prahmi bolesti, ale len krátkodobo.

Mnoho prieskumov sa zameriava aj na spotrebu analgetík u rôznych pacientov. "Pri jednom z nich si mali pacientky počas pôrodu samy tieto lieky na bolesť dávkovať," rozpráva doktor Tirpák. "Ukázalo sa, že ich spotreba bola nižšia, než keď im ich dávkoval lekár." O tomto poznatku mal mimochodom možnosť sa presvedčiť aj u svojich pacientov. Z praxe napríklad tiež vie, že starší ľudia vnímajú bolesť menej intenzívne a lepšie ju znášajú než mladí, nižšiu preto mávajú aj spotrebu analgetík. Súvisí to predovšetkým so starnutím nervových vlákien a nervového systému. "V zariadeniach pre seniorov sa preto bolesť veľmi často podceňuje," dopĺňa docent Kozák.

Najmä to platí napríklad u ľudí s Alzheimerovou chorobou či iným postihnutím mozgu, ktorí nedokážu bolestivé pocity správne vyjadriť a pomenovať. Veľakrát býva preto bolesť zdravotníckym personálom podceňovaná a môže byť aj nedostatočne liečená.

Bolesť je subjektívny pocit a objektivne ju zmerať býva problém nielen u seniorov, ale aj u ostatných pacientov. Až donedávna mali lekári k dispozícii len takzvanú vizuálnu analógovú škálu (VAS), ktorá pripomína pravítko rozdelené na 10 dielov. S jeho pomocou sa pacienti snažili svoju bolesť správne "oznámkovať". Teraz sú už dostupné aj rôzne pain testery, ktoré zaznamenávajú, ako pacienti reagujú na tlakové alebo tepelné podnety. A na základe toho potom lekári stanovujú prah bolesti.