Po 60 rokoch pretvorili jed na možný liek proti rakovine

Po viac ako 60 rokoch sa podľa serveru Technet.cz tímu vedcov z pražského Ústavu organickej chémie a biochémie snáď podarilo otvoriť cestu k využitiu sľubnej látky použiteľnej napríklad proti rakovine.

Prírodná zlúčenina označovaná skratkou DON (skratka názvu "6-diazo-5-oxo-L-norleucín") bola objavená v roku 1953 vo vzorke pôdy z Peru. Vyrábala ju tamojšia baktéria z rodu Streptomyces.

Chemikália objaviteľov čoskoro zaujala, mala totiž sľubný liečebný potenciál. DON v tele ovplyvňuje využitie jednej kľúčovej látky dôležitej okrem iného pri delení buniek, konkrétne aminokyseliny glutamínu. Inak povedané, podávanie DONu by malo spomaliť delenie rýchlo sa množiacich buniek v tele - a teda v prvom rade buniek nádorových.

Avšak už v 50. rokoch prvé klinické skúšky odhalili, že DON pôsobí príliš veľké vedľajšie škody aj vo zvyšku tela pacienta. Bielkovina glutamín je dôležitý zdroj dusíka aj pre iné bunky a "blokovanie" postihuje veľmi nepríjemne napríklad bunky zažívacieho traktu, ktoré sa musia rýchlo obnovovať. V praxi teda trpela rovnakým problémom ako celá rada iných sľubných látok: s nadsádzkou povedané zabíja s rakovinou i pacienta.

Po viac ako šesťdesiatich rokoch sa však možno podarilo nájsť spôsob, ako problém obísť. Česko-americký tím vyskúšal viac ako stovku rôznych úprav pôvodnej látky, aby vytvoril látku menej škodlivú. Rozdelenie rolí je pritom pomerne jasné: "U nás sa robila chemická stránka veci, z Baltimoru (konkrétne Johns Hopkins University, pozn. Red.) Vzišiel pôvodný nápad a tamojšia skupina má veľké skúsenosti s biológiou, teda vrátane rôznych testov na zvieratách," hovorí Pavel Majer z Ústavu organickej chémie a biochémie (ÚOCHB).

Nakoniec tak vznikla sľubná látka, ktorá je "prípravok" samotného DONu - sama o sebe je neúčinná, na účinnú sa zmení až v tele - presnejšie povedané v niektorých tkanivách. Vďaka tomu môže byť zacielená na určité tkanivá v tele. Výsledky boli natoľko sľubné, že sa našli záujemcovia o komerčné využitie v praxi. Materské inštitúcie oboch vedeckých tímov, teda ÚOCHB a Johns Hopkins University predali licenčnú zmluvu novovzniknutej spoločnosti Dracena Pharmaceuticals. Autori výskumu vrátane Pavla Majera, sú jej spoluzakladateľmi, ale nie zamestnancami.

Spoločnosť potom v prvom kole financovania zohnala od necelej desiatky nemenovaných súkromných investorov 40,5 milióna dolárov, cca 32 miliónov eur. Z týchto peňazí dostane výskumný tím len časť podľa licenčnej zmluvy. Jej znenie, a teda ani výšku platby pre ÚOCHB, v tejto chvíli nepoznáme.

Ak všetko pôjde podľa plánu, mohli by nasledovať ďalšie kolá klinických skúšok už na chorých pacientoch (tzv. II. a III. fázy) a po nich už zavádzanie do praxe. Tomu by však v každom prípade muselo predchádzať ďalšie kolo hľadania investorov a s veľkou pravdepodobnosťou aj odkúpenie Dracena niektorou väčšou farmaceutickou firmou. Tie v posledných rokoch pomerne radikálne obmedzili vlastný vývoj a spoliehajú sa v stále väčšej miere na akademický výskum a akvizície menších spoločností so sľubnými prípravkami vo viac či menej pokročilej fáze klinického výskumu.

K čomu a ako?
Ako presne by sa mohla látka používať v praxi, je však zatiaľ otvorenou otázkou. Malé skúšky zatiaľ naznačujú, že by vhodné použitie mohlo byť napríklad v kombinácii s jednou dnes "módnou" technológiou, tzv. nádorovou imunoterapiou. Tak sa označujú postupy, ktorých cieľom je nabudiť imunitný systém pacienta tak, aby začal s rakovinou účinne bojovať. Tento prístup sa zdá veľmi sľubný a dnes sa naň sústredí pozornosť veľkej časti výskumníkov v odbore. DON by mohol byť vhodným partnerom pre niektoré imunitné terapie, aspoň podľa prvých skúšok na zvieratách. Účinok kombinovaných, veľmi malých dávok imunoterapeutik (tzv. anti PD-1 protilátky) a DONa mala výrazne lepší účinok než samostatné podávanie.

Ale farmaceutický výskum býva veľmi často nepredvídateľný a látka by si nakoniec mohla nájsť úplne iné využitie. Niektoré jej vlastnosti - predovšetkým schopnosť účinne prechádzať mozgovomiechovou bariérou do mozgu - z nej robia vhodného kandidáta proti niektorým neurodegeneratívnym ochorením, ako je Parkinsonova choroba. V neurónoch je účinok DONa úplne iný a môže ovplyvňovať hladinu a metabolizmus dôležitých komunikačných látok a tiež niektorých "splodín".

Prípadne sa ešte môže oživiť nápad, s ktorým prišiel pôvodca myšlienky na nové testy DONa Jonathan Powell z Johns Hopkins University, a látka by sa mohla skúšať ako prostriedok k tlmeniu imunitných reakcií práve v mozgovom tkanive (v takom prípade by mala spomaľovať delenie buniek imunitného systému znížením množstvom dostupného glutamínu). Prehnaná imunitná reakcia v mozgu je častý problém napríklad pri obetiach malárie.

Každopádne zrejmé je zatiaľ len to, že sa tím pokúsi vyťažiť čo najviac zo súčasnej podoby DONu, aby cesta do praxe bola čo najjednoduchšia. Celý proces je pomerne náročný a zmeny v priebehu (úprava chemického zloženia, zmena využitia) by viedli len k ďalším odkladom klinických skúšok. Tie by v najlepšom prípade mohli začať budúci rok v USA testom neškodnosti látky na dobrovoľníkoch.

Napriek tomu by sme stále nemali byť prekvapení, keď všetko dopadne inak, prípadne nedopadne vôbec. 32 miliónov eur sa zdá byť veľa, ale istotu výsledku si ani za takú sumu vo vede nekúpite. Licenčná zmluva môže časom priniesť zmieneným pracoviskám rovnaké peniaze ako lieky Antonína Holého, alebo môže za pár rokov prepadnúť úplne bez záujmu investorov.