Omyly v liečbe krížov. Kedy sa neoplatí ísť pod nôž

Ako liečbu krížov a s ňou späté dilemy a omyly vidia naši odborníci?

Rudolf Hrušínský alias doktor Skružný z filmu Vesničko má středisková v tom mal jasno. „Vstaneš? Tak si nestěžuj. Jsou lidi, co nevstanou,“ lakonicky odbíjal sebaľútostivého, notoricky sa sťažujúceho pacienta.

Dnešným lekárom podľa série štúdií, ktoré publikoval vedecký časopis Lancet, podobná guráž chýba. A až príliš často podliehajú drankaniu pacientov s bolesťami chrbtice. Konkrétne: na magnetickú rezonanciu ich neraz posielajú nie preto, lebo je to podľa ich názoru nutné, ale jednoducho preto, lebo ich k tomu pacienti „prinútia“.

A to je podľa autorov štúdie prvý zlý krok, ktorý často spúšťa reťazec udalostí, ústiacich do zbytočných či dokonca škodlivých operácií krížovej chrbtice. Poďme však pekne po poriadku. Krk a kríže – centrá bolesti V prvom rade: problémy s chrbticou má podľa štatistík až osemdesiat percent Slovákov, pričom ani u susedov tie čísla nie sú výrazne iné. A hádajte, ktorá časť chrbta nás zvykne potrápiť najviac. Veru tak, krčná chrbtica... a kríže. Odborníci sa zhodujú, že v prevažnej miere to má na svedomí náš životný štýl.

„Laicky povedané, odkedy sme sa zo štyroch končatín postavili na dve, odvtedy sa začali naše ťažkosti aj s chrbticou,“ hovorí pre HN magazín anestéziológ a algeziológ a riaditeľ Centra liečby bolesti Pain Clinic Ireneusz Przewlocki, ktorý sa liečbou bolesti zaoberá viac než dvadsaťpäť rokov. Aj preto vie porovnať, ako sa slovenské chrbty zmenili.

„Viac sedíme a celkovo sme si zhoršili životný štýl, takže problémov, ktoré sú následkom dlhodobého sedenia a zlého životného štýlu, je dnes jednoznačne viac. Na druhej strane, v minulosti ľudia museli aj tolerovať viac bolesti, pretože nemali iné možnosti liečby. Ak mal niekto napríklad bolesti chrbta v šesťdesiatych až sedemdesiatych rokoch, nedali sa diagnostikovať, pretože neexistovalo ani CT, ani magnetická rezonancia. Ako však pokročila intervenčná diagnostika, zlepšujú sa aj možnosti liečby,“ približuje.

Žiaľ, má to aj svoju odvrátenú stránku – ale k tej sa ešte dostaneme. Nateraz si povedzme, kedy je už naozaj rozumné pre bolesti chrbta vyhľadať lekára. „Nedá sa to paušalizovať, ale rozhodne ak niekoho bolí chrbtica v pokoji v noci, telo nereaguje na bežné analgetiká, ako sú paralen alebo ibuprofen, a trvá to týždne, mala by sa chrbtica cielene vyšetriť. Často je tiež s bolesťou chrbtice spojený pocit, že nefungujú nejaké svaly na periférii horných alebo dolných končatín – pri bolesti hrudnej a bedrovej chrbtice sa objavuje brnenie a poruchy citlivosti alebo motoriky nôh, pri krčnej chrbtici je to isté s rukami. Tomu je potrebné tiež venovať pozornosť,” tvrdí v rozhovore pre český magazín Téma špecialista na operácie chrbtice Martin Krbec.

Ortopéd až na druhom mieste

Prvou voľbou pri bolestiach krížov by však nemal byť ani algeziológ, ani ortopéd či fyzioterapeut, ale všeobecný lekár. Najprv totiž treba zistiť, či bolesť skutočne vychádza z chrbtice, či náhodou nejde o dôsledok iných problémov.

„Bolesťami krížov sa môžu prejavovať aj rôzne vnútrobrušné či gynekologické ochorenia: napríklad zápal obličky, slinivky brušnej alebo žlčníka,“ vymenúva ortopéd Bohumil Bočkay z trenčianskej ambulancie Ortomedic.

A v tých horších prípadoch môže ísť aj o dôsledok rakoviny močového mechúra či pankreasu, prípadne metastáz rôznych iných orgánových nádorov. Napríklad aj karcinóm prsníka, pľúc či prostaty môže vyústiť do metastáz v chrbtici. Našťastie, tieto diagnózy stoja len za zlomkom problémov s krížami.

Oveľa pravdepodobnejšie pôjde skutočne o chrbticu samotnú. A niet sa čo diviť. Veď si len predstavte, že celá horná polovica tela je usadená na jedinej platničke s veľkosťou väčšej mince, čo potvrdzuje aj Martin Krbec.

„Prechod medzi chrbticou a panvou je skutočne anatomicky aj biomechanicky veľmi zaujímavá oblasť. A je pravda, že horná polovica tela je mechanicky ukotvená na jednej platničke, a vzadu na dvoch kĺboch medzi chrbticou a panvou. Tento lumbosakrálny prechod (prechod chrbtice do krížovej kosti, pozn. red.) je tiež lokalitou, ktorá najčastejšie bolí.“

Ak vylúčime spomínané sekundárne príčiny typu nádory a spol., čo v našich krížoch môže spôsobovať bolesť? „Degeneratívne zmeny, výrastky alebo vybočenie medzistavcovej platničky s tlakom na nervový koreň,“ vymenúva najčastejšie príčiny Bohumil Bočkay. Problémy však môžu tkvieť aj v mäkkých tkanivách okolo chrbtice, vo svaloch, väzoch či v takzvaných kĺbových puzdrách.

„Keď lekár nenájde anatomickú, vývojovú, degeneratívnu alebo inú závažnú patológiu okolo chrbtice, potom je to parketa pre fyzioterapeutov, aby napríklad zistili, či nie sú uvoľnené alebo, naopak, kontrahované (stiahnuté, pozn. red.) určité svaly,“ dopĺňa Martin Krbec.

Inými slovami, za bolesťou sa často skrýva takzvaná dysbalancia svalového korzetu. Ak človek nemá dostatočne spevnené chrbtové svaly, prípadne má niektoré svalové skupiny pevnejšie a iné ochabnutejšie, môže to prispievať k vybočeniu platničky či degeneratívnym zmenám.

Lesk a bieda moderných prístrojov

Zdalo by sa teda, že alfou a omegou riešenia našich problémov s krížami je prísť na koreň našej bolesti. Nájsť príčinu, stanoviť diagnózu. A v skutočnosti to tak aj je. Zrada, na ktorú upozorňuje spomínaná štúdia, však spočíva v tom, že najmodernejšie zobrazovacie prostriedky nám často neponúkajú ten najspoľahlivejší klinický obraz.

Podľa Martina Underwooda z britskej

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.