Úplne nový typ lieku. Nobelovku získali za boj proti rakovine

Oznámil to v Štokholme Karolínsky inštitút.

Nobelova komisia za rok 2018 ocenila prácu dvoch vedcov na novej liečebnej metóde, ktorá úplne novátorsky pristupuje k liečbe rakoviny: imunoterapia. Ide o prvú metódu (či skôr súbor metód), ktorý sa ako prvý necieli priamo na nádorové bunky, ale na zdravé imunitné bunky nášho tela, píše Technet.cz.

Na výskume tejto metódy, ktorá už dnes mení prístup k liečbe niektorých rakovín, sa podieľa celý rad tímov z rôznych častí sveta, ale tohtoroční laureáti Nobelovej ceny prispeli veľmi významnými výsledkami.

Odstavili "brzdy"

Boli ocenení za to, že veľmi zjednodušene povedané prišli na to, ako odstaviť dôležitú "brzdu", ktorá reguluje funkciu imunitného systému. Reakcia nášho tela proti rakovine tak môže byť dostatočne silná, aby dokázala výrazne spomaliť šírenie nádorového bujnenia, alebo ho v najlepších prípadoch úplne potlačiť.

Americký vedec Allison skúmal bielkovinu, ktorá funguje ako brzda regulujúca funkciu imunitného systému. "Odhalil potenciál uvoľnenia tejto brzdy a vypustenie našich imunitných buniek s cieľom napádania nádorov. Tento koncept potom rozvinul v nový prístup k liečbe pacientov," napísala Nobelova nadácia.

Druhý z laureátov, Japonec Honjo, podľa Nobelovej nadácie "objavil inú bielkovinu na povrchu imunitných buniek a zistil, že tiež funguje ako brzda, ale s odlišným mechanizmom". "Liečba založená na jeho objave sa ukázala byť veľmi efektívnna v boji proti rakovine," dodala nadácia.

Základná myšlienka imunoterapie nádorových ochorení je jednoduchá. Lekári odoberú pacientovi jeho vlastné bunky imunitného systému a v laboratóriu ich zásahom do dedičnej informácie upravia tak, aby sa viazali na povrch nádorových buniek a tým zabezpečili ich zničenie. Týmto spôsobom sa už vo svete podarilo vyliečiť mnoho chorých a metóda bola v roku 2013 vedeckým časopisom Science vyhlásená za vedecký "prelom roka".

Od roku 1901 bolo udelených dohromady 108 Nobelových cien za fyziológiu alebo medicínu. V 39 prípadoch sa z ocenenia radoval jediný vedec. Väčšinou sa však o cenu museli podeliť dvojice (32-krát) alebo trojice (37-krát) vedcov.

Vlani cenu dostala trojica Američanov Jeffrey C. Hall, Michael Rosbash a Michael W. Young, a to za výskum v oblasti chronobiológie, ktorá sa zaoberá biologickými rytmami živých organizmov.

Vizitky tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu 

James P. Allison (70)

  • Americký imunológ Allison sa zaoberá novými liečebnými metódami u najsmrteľnejších druhov rakoviny, prevažne v oblasti imunoterapie, pri ktorej sa vyvolá imunitná odpoveď organizmu na nádorové bunky.
  • Narodil sa 7. augusta 1948 v meste Alie v Texase. V roku 1969 najprv absolvoval bakalárske štúdium mikrobiológie a v roku 1973 získal doktorát z biológie na Texaskej univerzite v Austine.
  • V roku 1985 bol menovaný profesorom imunológie a riaditeľom Laboratória pre výskum rakoviny na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Potom vystriedal rad vedeckých pracovísk a od roku 2012 pracuje v Andersonovom centre pre výskum rakoviny pri Texaskej univerzite v Austine, kde je výkonným riaditeľom pre výskum imunoterapie.
  • Je členom rady prestížnych vedeckých inštitúcií a nositeľom viacerých cien.
  • Allison je ženatý s kolegyňou z Andersonovho centra, ktorá je o 22 rokov mladšia a ktorá sa narodila v Guyane. Jeho matka i brat zomreli na rakovinu.
  • Vo voľnom čase hrá tento Texasan na harmoniku a gitaru v niekoľkých kapelách.

Tasuku Honjo (76)

  • Japonský imunológ, špecializuje sa na molekulárnej imunológii. Narodil sa 27. januára 1942 v Kjóte, od roku 1960 študoval medicínu na Kjótskej univerzite, v roku 1975 tam získal doktorát.
  • Zahraničné skúsenosti zbieral v rokoch 1971-1974 na stáži v embryologickom oddelení Výskumného ústavu Carnegie a aj v Národnom ústave pre zdravie detí a rozvoj jedincov, ktoré oba spadajú pod Národný výskumný ústav zdravia (NIH) vo Washingtone, ktorý je najprestížnejšou inštitúciou svojho druhu v USA.
  • Po štúdiách v USA bol Honjo v rokoch 1974-1979 odborným asistentom na lekárskej fakulte Tokijskej univerzity, potom do roku 1984 pôsobil ako profesor a vedúci oddelenia genetiky na lekárskej fakulte Univerzity v Osake.
  • Potom sa vrátil na Kjótsku univerzitu a v roku 2017 sa stal hlavným profesorom a zástupcom generálneho riaditeľa Ústavu pre pokročilé štúdiá Kjótskej univerzity (KUIAS). Je držiteľom početných ocenení, v rokoch 1990-2000 bol predsedom Japonskej imunologickej spoločnosti.