Angina pectoris (AP) je jednou z akútnych foriem ischemickej choroby srdca, ktorá sa prejavuje špecifickou pálčivou bolesťou na hrudi. Tá je spôsobená nedostatkom kyslíka v srdcovej svalovine. Pacient môže pociťovať tiež hlbokú bolesť, zatuhnutie alebo váhu na hrudníku a tieto problémy sa môžu zhoršovať pri nádychu. Jedným z dôvodov, prečo sa na angínu pectoris často nepríde, je fakt, že jej prejavy sú veľmi individuálne. Niektorí postihnutí hovoria skôr o pocite tiaže, plnosti a tlaku ako o bolesti. Môže sa tiež zameniť za poruchy trávenia alebo za pálenie záhy, pretože bolesť môže klesať do brušnej oblasti. Pocity tesnosti, zúženia alebo bolesti môžete zaznamenať aj v oblasti krku, ramena, čeľuste alebo na hornej časti chrbta, keď môžu byť zamieňané za natiahnutý sval. Poznávacím znamením, ktoré vám pomôže rozpoznať angínu pectoris od natiahnutého svalu alebo gastrointestinálnych ťažkostí, je opakovanie problému namiesto jednej krátkej epizódy. Každopádne je vhodné informovať o týchto problémoch lekára.Pixabay

Nová nádej pre žlčník. Ako si ho nezničiť

Podráždený žlčník môže vyústiť do bolestivého záchvatu. Potrebujeme vôbec tento orgán? Nebolo by lepšie, keby nám ho vyoperovali a viac by nás nemalo čo bolieť?

Je vám zle a každú chvíľu máte pocit, že budete vracať? Vystreľuje vám bolesť spod pravého rebra a ako-tak dobre sa cítite už iba v predklone? A nech ste zjedli čokoľvek, alebo aj nezjedli nič, neustále sa cítite ako nafúknutý balón? O slovo sa možno hlási žlčník. A práve podráždený žlčník môže vyústiť do bolestivého záchvatu. Potrebujeme vôbec tento orgán? Nebolo by lepšie, keby nám ho vyoperovali a viac by nás nemalo čo bolieť?

Stredovekí vedci a zakladatelia anatómie Gabrielle Fallopio a Andreas Vesalius už v 16. storočí opísali nálezy žlčníkových kameňov. „Je to choroba úplne všedná a popri tuberkulóze najčastejšia,“ píše v monografii z roku 1921 český lekár Josef Thomayer.

„Kamene sú rôznej veľkosti, aj ako holubie vajcia, a najčastejšie sa nachádzajú v žlčníku. Čo do zloženia sú buď zmiešané, hnedé, žltej alebo červenkastej farby, obsahujú cholesterol a žlčové farbivo, alebo sú to kamene svetlé, polopriesvitné tvorené iba cholesterolom.“

Už vtedy, v čase prvej Československej republiky lekári tvrdili, že žlčníkové kamene majú častejšie staršie osoby a ženy. Všimli si aj rodinné faktory a stravovacie návyky, podľa profesora Jiřího Ehrmanna z II. internej kliniky LF a FN v Olomouci išlo najmä o súvis so stravou bohatou na cukor.

Pozorovali spojenie cholelitiázy (ochorenie žlčových ciest) s úplavicou cukrovou, dnou a obezitou. Už na prelome 19. a 20. storočia patológovia nachádzali žlčové kamene približne pri každej desiatej až dvanástej pitve. A tak je to aj dnes. Bolesť, ktorú spôsobuje chorý žlčník, teda nebude mať súvis s civilizačnými zmenami. Žlčník nás trápil približne rovnako pred sto rokmi ako dnes.

„Žlčník je orgán, súčasť pečene, ktorý slúži ako zásobáreň žlče. Počas prijímania stravy sa žlčník neustále kontrahuje, vylučuje sa žlč do dvanástnika, vďaka čomu dochádza k tráveniu tukov,“ opisuje procesy v ľudskom tele chirurg Univerzitnej nemocnice v Bratislave Alexander Mayer.

„Ak prijímame príliš veľa jedla s veľkým obsahom tukov, žlčník môže začať bolieť. Žlč sa totiž postupne zahusťuje, mení sa na mazľavú tekutin...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

#ŽLČNÍK