Slovenský vedec: Diagnostika rakoviny už nemusí bolieť

Dostatočne včasná diagnostika rakoviny – ideálne ešte pred jej samotným vypuknutím – je lepšia ako tá najkvalitnejšia liečba. Ako je na tom Slovensko v tomto smere?
Mám veľmi rád príklady, budem sa teda opierať o ne. Slovensko je na popredných priečkach v ochorení na karcinóm hrubého čreva. Nedávno som čítal štúdiu, že ak by ľudia viac dbali na preventívne prehliadky a po 45. či 50. roku života chodili preventívne na kolonoskopie, stala by sa rakovina hrubého čreva v podstate ojedinelým ochorením a nezomieralo by sa na ňu.

​Toto ochorenie totiž nevzniká zo dňa na deň, má predklinické štádium, ktoré sa môže vyvíjať aj desať rokov a vtedy nás nemusí ohrozovať. No ak sa naň nepríde včas, liečba je buď náročná, alebo až nemožná. Takže tento stav rozhodne nie je odrazom toho, že tu nie sú dostupné diagnostické nástroje alebo dokonca skríningy, ale toho, ako nezodpovedne k tomu ľudia pristupujú.

Čím to je? Prečo sme takí nezodpovední?
Je taká doba, že človek vníma ako obrovskú bariéru už len to, že musí ísť k obvodnému lekárovi, vypýtať si lístok, s tým lístkom ísť potom za špecialistom, čakať uňho dve hodiny, kým sa dostane na rad, odtiaľ putovať na ďalšie vyšetrenie... Celá táto procedúra je natoľko zdĺhavá, že si človek povie, že ju nemieni absolvovať.

Ide teda o otázku systému a mentality, ktoré sa menia asi najťažšie. Potom je tu ešte sféra nových vedeckých výskumov. Zaznamenali ste v oblasti diagnostiky rakoviny za posledný rok nejakú novinku, ktorá zaujala vašu pozornosť?
Minulý rok vyšla zásadná štúdia vo veľmi prestížnom časopise Science, kde sa venovali diagnostike rôznych typov nádorových ochorení. Cieľom tej štúdie bola diagnostika na základe rôznych typov markerov. V poslednom období sa tiež veľa hovorí o mikroRNA, cirkulujúcej tumorovej DNA alebo tzv. exozómoch. Sú to v podstate veľmi malé úseky nukleových kyselín alebo fragmenty tumorovych buniek. A autori tejto štúdie veľmi presvedčivým spôsobom ukázali, že diagnostika nikdy nebude dostatočne spoľahlivá, ak v rámci nej budete v krvi hľadať len jednu látku.

Treba upriamiť pozornosť na kombináciu mnohých markerov a tiež mnohých typov markerov, nemôžete sa zaoberať len proteínmi, musia to byť napríklad aj spomínané nukleové kyseliny. V posledných rokoch sa táto metóda začala označovať ako „liquid biopsy“, čo by sa dalo voľne preložiť ako tekutá biopsia. Nie je to teda o odbere tkaniva...

… ako v prípade histológie...
Áno, ale ide o metódu, ktorá vám rovnako ako histológia s vysokou pravdepodobnosťou povie, či rakovinu máte alebo nemáte. Diagnostika rakoviny len z krvi je dnes veľmi nepresná, posledným krokom je preto vždy histológia. A ukazuje sa, že práve liquid biopsy by v budúcnosti mohla tú histológiu nahradiť, len je nutné pátrať po silných markeroch v krvi. A práve mikroRNA alebo cirkulujúca tumorová DNA sa ukazujú ako veľmi silný marker.

Prečo?
Lebo majú pôvod v nádorových bunkách.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.