Blížime sa k lieku na alzheimera, tvrdí český neurológ

Neurológ Martin Tolar je zakladateľom a šéfom malej farmaceutickej spoločnosti Alzheon. Tá by chcela v blízkej dobe prísť s účinným prostriedkom proti alzheimerovi, aj keď ani v prípade úspechu nepôjde o liek pre každého pacienta, uvádza Technet.cz.

Liek by mohol byť podľa Tolara schválený a pripravený zhruba za štyri roky. "Nám bude ešte dva a pol roka trvať posledná fáza skúšok, potom väčšinou ešte rok trvá, než to regulačné úrady preveria, takže tak do štyroch, piatich rokov," povedal.

Keď bude liek hotový, bude podľa Tolarovho očakávania hradený poisťovňami: "Ja si nedokážem predstaviť, že by to nebol plne hradený liek." Alzheimerova choroba je podľa neho príliš závažná, devastujúca a navyše veľmi nákladná pre celú spoločnosť. V USA sa odhady nákladov na starostlivosť o pacientov pohybujú okolo pol bilióna dolárov (v tzv. tlhej škále, ktorá sa používa u nás).

Nedoriešenou otázkou v tejto chvíli je, koľko by prípadný liek stál. "To my zatiaľ nevieme," povedal Tolar. Výhodou by mohlo byť, že liek sa podáva ako pilulka, čo je jednoduchšie a lacnejšie ako prípravky podávané v infúziách, ktoré skúšajú niektoré ďalšie spoločnosti. O cenách liekov však rozhoduje aj celý rad ďalších faktorov, a tak v tejto chvíli o nej nedá naozaj nič povedať.

Smolné gény
Alzheimerova choroba bola popísaná na začiatku 20. storočia. V tom čase predstavovala skôr vzácnu chorobu, ktorá postihovala len zlomok populácie. S tým, ako obyvateľstvo predovšetkým rozvinutých krajín stále výraznejšie starne, sa postupne zmenila na jeden z najväčších medicínskych problémov.
Len v Európe postihuje zhruba sedem miliónov ľudí, zaťažuje ich rodiny aj verejné zdravotné systémy.

Desiatky rokov skúmanie choroby síce prinieslo celý rad poznatkov, stále však chýbajú odpovede na niektoré kľúčové otázky, ale predovšetkým účinné prostriedky, ako proti chorobe bojovať. Martina Tolara vždy frustrovalo, že pacientov stále nie je čím liečiť: "Preto som si povedal, že skúsim pracovať na vývoji."

Po niekoľkých rokoch v iných spoločnostiach Tolar v roku 2013 založil Alzheon s cieľom využiť v liečbe Alzheimerovej choroby postupy z tzv. presnej medicíny" (precision medicine). V podstate ide o to, že liečba sa sústredí na nejakú menšiu podmnožinu pacientov, u ktorých má choroba pravdepodobne rovnakú alebo veľmi podobnú príčinu.

V prípade Alzheimerovej choroby sa tak lekári sústredili na skupinu pacientov s istou genetickou vlohou. Konkrétne ide o pacientov s kópiami génu APOE 4 (presnejšie génu v tzv. variante 4). Ľudia z tejto skupiny majú výrazne (cca 8 až 12-krát) vyššie riziko vzniku tejto choroby: "Choroba je u nich tiež veľmi agresívna," povedal Tolar. Tvorí síce len pomerne malú časť pacientov, ale sú veľmi výrazne postihnutí a choroba na nich často útočí skôr ako na nositeľa iných variant rovnakého génu.

Choroba z prebytku odpadu
Hoci nie všetky príčiny a dôvody vzniku Alzheimerovej choroby sú známe, hlavnou príčinou je rovnako ako u iných neurodegeneratívnych chorôb problém s odstraňovaním neurologických "odpadov" z mozgu. "Náš mozog je veľmi metabolicky aktívny, spotrebuje 20 percent energie celého tela [...] a vyprodukuje aj teda ohromné ​​množstvo spalín," povedal Tolar.

Za rok tak musí mozog zdravého človeka odstrániť rovnaké množstvo metabolického odpadu, koľko je jeho vlastná hmotnosť, teda cca 1,5 kilogramu. "Ak sa len trochu zníži schopnosť odplavovať, čo sa stáva vekom, a preto je vek hlavným rizikovým faktorom pre Alzheimerovu chorobu, tak sa odpady začnú v mozgu hromadiť a usadzovať. A to spôsobuje chorobu," hovorí Tolar.

Ľudia, ktorí nemajú genetické "vlohy" pre vznik choroby, dostávajú teda chorobu v pomerne pokročilom veku, keď klesne účinnosť odstraňovania metabolických odpadov z mozgu. Alzheon sa však sústredí na pomoc pacientov, ktorí majú menej účinný systém odstraňovania transportu tukov v mozgu, za čo môže vyššie zmienený gén APOE 4.

Všetky gény máme v dvoch kópiách, a ak niekto má tú smolu, že od rodičov oznámil gény APOE dvakrát vo variante 4, tak má nielen výrazne vyššie riziko vzniku choroby, môže sa u neho tiež objaviť skôr než u bežnej populácie. Rozdiel je pomerne výrazný, štatisticky u týchto pacientov choroba začína cca o desať rokov skôr.

Samozrejme že nie každý, kto túto genetický variant má, musí nutne chorobu dostať. Avšak ide o významný rizikový faktor, pokiaľ teda opomenieme vek: "Vyše 60 percent pacientov má tento problém," hovorí Tolar. K tomu dodajme, že číslo síce má oporu v literatúre, avšak len v niektorých častiach sveta. Vyše 60 percent pacientov s dvoma kópiami APOE 4 je medzi chorými v severnej Európe, necelých 60 v severnej Amerike, v Ázii či Stredomorí je to však menej ako polovica (37 percent resp. 43 percent).

Ako ju objavili
Alzheon pracuje s látkou nazvanou ALZ-801, ktorá však nepochádza tak úplne z dielne tejto spoločnosti. Pôvodne bola známa ako BLU8499 a vyvinula ju spoločnosť Bellus Health. Tá dokonca získala prostriedky na vykonanie veľkej klinickej štúdie s touto látkou, ktorej sa zúčastnilo zhruba dvetisíc pacientov.

Výsledok bol nakoniec neúspešný; štatisticky povedané, látka nepriniesla výrazné zlepšenie. U pacientov s veľkým rizikom vzniku choroby však bol efekt pomerne výrazný, povedal Tolar: "Liek sme teda kúpili a začali sme ho ďalej optimalizovať. "

Vylepšenie sa týka predovšetkým toho, ako látka prekonáva mozgovomiešnu bariéru, teda aby lepšie prenikala do mozgu. Výsledky sú vraj zatiaľ veľmi dobré: 40 percent účinnej látky z tabletky sa dostáva do mozgu, tvrdí Tolar.

Choroba, proti ktorej stále nevieme nič
Jednou z látok, ktorá zatiaľ prechádza úspešne sériami overovacích experimentov, je i prípravok ALZ-801 americkej spoločnosti Alzheon. Rovnako ako celá rada iných vyvíjaných preparátov by mal pomôcť s odstraňovaním tzv. amyloid beta, čo je hlavná zložka plakov, teda usadenín, ktoré sa pacientom tvoria v mozgu a poškodzujú ho.

Niekoľko látok s podobným účinkom sa už niekoľkokrát skúšalo aj v klinických skúškach, avšak žiadna z nich neuspela. Alzheon dúfa, že uspejú vďaka tomu, že sa sústredia na "podmnožinu" pacientov, u ktorých by tento postup mal mať najväčšiu nádej na úspech.

Úspech je samozrejme neistý. Výsledky dnes naznačujú, že prípravok ALZ-801 sa podľa klinických skúšok zdá byť zdraviu neškodný a pacientmi dobre tolerovaný (pozri tieto výsledky). "My máme tiež údaje, ktoré ukazujú, že liek dokáže [u danej podskupiny pacientov] zastaviť chorobu po rok a pol," hovorí Tolar. Podľa neho je možné, že zastavenie progresu choroby bude na ešte dlhšiu dobu, spoločnosť podľa neho však také údaje v tejto chvíli ešte nemá, pretože zber dát ďalej trvá. (Údaje sa nám nepodarilo overiť, zrejme ide o čoraz nepublikované dáta).

Existuje teda nádej, že by liek mohol zastaviť zhoršovanie stavu pacientov aj po veľmi dlhom období "skryté" choroby. Alzheimerova choroba totiž začína úplne neviditeľne a zvyčajne približne 20 rokov trvá, než sa u pacienta objavia prvé príznaky.

Firma teraz zháňa prostriedky pre veľké klinické skúšky účinnosti u väčšieho počtu pacientov.