Víno ako liek? Je to len výhodný biznis, vyvracajú mýtus lekári

Ako naložiť s novinovými titulkami o víne, ktoré sú často navzájom v rozpore? "Lekári by sa mali zjednotiť v tom, čo sa objavilo v jednej publikácii Svetovej zdravotníckej organizácie: Ak ľudia abstinujú, mali by ich v tom lekári povzbudzovať. Odporúčať pitie alkoholu zo zdravotných dôvodov by bola chyba," vysvetľuje pre Magazín MF DNES psychiater Karel Nešpor, odborník na liečbu návykových chorôb.

"Mýtus o zázračnom alkohole je komerčne výhodný. Lekári sú tiež len ľudia a mnohí si radi privyrábajú v marketingu. Ide to aj diskrétne, napríklad finančnou podporou určitého projektu či nadpriemerným honorárom za prednášku. Niekedy to alkoholovému priemyslu nevyjde. Profesor Edwards napísal knihu, ktorá sa britským výrobcom alkoholu nepáčila. Ponúkli preto značnú sumu tomu, kto knihu skritizuje. To sa nestalo, pretože sa to prevalilo."

Ale čo napríklad lekárne, kde sa pred časom v susednom Česku začalo predávať údajne špeciálne červené víno, ktoré má blahodárne účinky na ľudské zdravie? Je v ňom údajne vysoký obsah resveratrolu, o ktorom sa píše, že je schopný blokovať vznik rôznych druhov rakoviny, predlžovať život a podobne.

"V lekárňach možno dostať všeličo, napríklad sušienky, cukríky a čokoládu. Motiváciou tu určite nie je láska k ľudstvu, ale zisk. Nápad podnikateľov v lekárnictve s vínom bol už príliš. Vyvolal značný škandál, čo bol asi dôvod, prečo z toho zišlo. Dve deci vína obsahujú približne rovnako alkoholu ako pol litra dvanástky alebo pol deci destilátu. Voda obsahuje 0,0 percenta alkoholu. Preto pite vodu. Ešte dodám, že nie som v konflikte záujmov, pretože mňa žiadna vodáreň neplatí," pokračuje Nešpor.

Resveratrol...

Toto slovo sa dostalo do módy. Antioxidant, o ktorom sa píše, že je schopný blokovať vznik rôznych druhov rakoviny, predlžovať život a podobne. A je v červenom víne. Takže všetci, ktorí majú zlé svedomie z toho, že predošlý večer mali veľmi radi červené víno, hovoria: "Hlava bolí, ale bolo to zdraviu prospešné, je tam predsa ten resveratrol."

Osemsto Talianov nad päťdesiat rokov z oblasti viníc v Toskánsku súhlasilo, že sa nechajú pozorovať. Americkí lekári ich deväť rokov pravidelne navštevovali a zaznamenávali, čo jedia, koľko pijú, robili im testy, koľko resveratrolu vo víne do tiel dostávajú. Za tých deväť rokov 268 pozorovaných ľudí zomrelo, vyše 170 malo kardiovaskulárne choroby a veku tridsatštyri rokov bola diagnostikovaná rakovina.

"Nepodarilo sa preukázať žiadnu súvislosť hladiny resveratrolu v moči s rizikom úmrtia, srdcových chorôb, nádorov ani zápalov. Povesť resveratrolu sa ukazuje byť ďalším príkladom ničím nepodloženého tvrdenia, ktoré neobstojí pred novými faktami," uviedol vedúci štúdie Richard Sembo v závere pre odborný časopis Americkej lekárskej asociácie.

Vyšlo najavo, že správy o skvelých účinkoch resveratrolu boli založené na pokusoch v skúmavkách, u myší a u hmyzu. Neexistuje pritom žiadna štúdia o ľuďoch, ktorá by toto potvrdzovala. Keď porovnáme, aké dávky resveratrolu sa v pokusoch použili, je to, ako by človek vypil denne niekoľko sto litrov vína, aby jeho organizmus nejaký účinok resveratrolu zaznamenal. Lenže čo s tým, keď by dotyčný dovtedy umrel na otravu alkoholom?

Pravidelne? Áno! Nie!
Oveľa príjemnejšie je kliknúť si napríklad na stránky s názvom kardiochirurgie. Lekári tam majú dokonca fotografiu flašky vína a vínnej révy. Rozoberajú jav zvaný francúzsky paradox. Tak sa hovorí tomu, že Francúzi jedia veľmi tučné pokrmy, pijú veľa vína, napriek tomu je v tamojšej populácii oveľa nižší výskyt akútnych srdcových príhod ako v iných krajinách. Inými slovami ide o dopriatie si dobrôt, ale v malých dávkach a pravidelne.

"Všeobecne sa má za to, že víno je pre ľudské srdce prospešnejšie ako iné alkoholické nápoje. Vedci dokonca tvrdia, že aj pomerne veľké množstvo vína je pre srdce zdravé, ak ho človek pije skutočne pravidelne," uvádza sa na stránkach kardiochirurgie, ktorá ich nazýva profesionálnou edukáciou a jej redakčnú radu tvoria lekári.

Ide o rovnaké názory, aké má kardiológ Milan Šamánek, propagátor striedmeho pitia vína: "Dojem, že častejšia pitie vína je zdravšie ako jednorazové, priniesli dve základné štúdie. Obe zistili, že najmenšie riziko infarktu myokardu mali osoby, ktoré pili každý deň alebo aspoň päť až šesť dní v týždni, najlepšie večer. V súčasnej dobe už nie je pochýb o priaznivom pôsobení alkoholu, najlepšie vína, na kardiovaskulárne ochorenia ako infarkt myokardu, cievnej mozgovej príhody ischemického typu, hypertenzie a diabetes mellitus."

Doktor však vo všetkých článkoch a knihách zároveň uvádza, že u mnohých iných než kardiovaskulárnych chorôb sa priaznivý účinok alkoholu nepreukázal, a vždy hovorí o striedmej konzumácii. To podľa neho znamená u mužov denne dve dvoudecky vína, ženy jednu. A pripomína, že čím viac sa pije, tým horšie to je. Lenže to už je celkom jedno, pretože tento dodatok v súvislosti s jeho citáciami býva málokde, a tak veľa ľudí má pocit, že víno je dobré piť stále, v akomkoľvek množstve a hlavne pravidelne.

Vinárstvo citácie z kníh a článkov Milana Šamánka a Zuzany Urbanovej o priaznivých účinkoch vína na naše zdravie radostne prevzalo na svoje stránky. Zato znalci, ktorí sa zaoberajú pomocou ľuďom závislým na alkohole, radosť z oslavovania pravidelného popíjania nemajú, a to ani u propagácie popíjania značne striedmeho.

Monika Plocová prevádzkuje súkromné ​​sanatórium, v ktorom si klienti odvykajú od závislostí. Ona sama si závislosťou na alkohole prešla. "Osobne by som pravidelnosť vylučovala. Akákoľvek pravidelnosť v pití je nebezpečná. Aj popíjanie malých dávok môže byť cesta k závislosti. Typický príklad? Žena sa cíti unavená a teší sa, ako si každý večer dá jeden alebo dva poháriky vína. Hovorí, že ich má na uvoľnenie a že sa na nich teší. Veľakrát práve táto túžba po uvoľnení prechádza do problémov obrích rozmerov. Ak sa niekto priamo teší, až si otvorí fľašu vína, je to veľmi zlé. "

Bezpečná dávka
Z vínneho opojenia nás ešte viac zrazí znovu Karel Nešpor. "Ako pôsobia malé dávky alkoholu, to nie je otázka pre kardiológov, ale pre epidemiológov. To je iná disciplína a pracuje odlišnými metódami. Väčšina špičkových epidemiológov popiera pozitívny efekt alkoholu. Materiály, na ktoré sa fanúšikovia popíjania odvolávajú, trpia najmenej dvoma chybami. Často medzi abstinentov radia aj tých, ktorí prestali piť zo zdravotných dôvodov alebo pijú v ťahoch a medzi nimi abstinujú." 

"Druhým nedostatkom je, že sa nie je možné spoliehať na to, čo vám kto povie. Moderné epidemiologické štúdie využívajú genetiku. Je rozdiel v tom, keď niekto tvrdí, že alkohol nepije, a keď ho nemôže piť z genetických dôvodov. Viete, kde je najvyššia úmrtnosť na srdcové choroby?" kladie otázku Nešpor a hneď odpovedá:"V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Jednou z príčin je práve vysoká spotreba alkoholu."

Nešpor je presvedčený, že trend stavania vína do pozície čohosi úplne neškodného, ​​ba priamo do pozície "medicíny z lekárne" môže veľa škodiť tým, ktorí by mali zo zdravotných dôvodov abstinovať úplne. To sú tí, ktorí berú rôzne lieky, napríklad aj bežné lieky proti bolestiam, ľudia vyššieho veku, ktorí častejšie padajú a spôsobujú si úrazy. Ľudia, ktorí sa horšie ovládajú a majú sklony k impulzívnemu alebo nebezpečnému konaniu.

Takže Karel Nešpor naposledy k súčasnému trendu pravidelného pitia po malých dávkach: "Jedinou indikáciou alkoholu je otrava metylalkoholom. Čo sa bezpečnej dávky týka, budem citovať prácu britských autorov z prestížneho odborného časopisu Lancet. Tá spochybňuje akýkoľvek priaznivý efekt malých dávok alkoholu. Uvádza, že vo vzťahu k nádorovým ochoreniam je bezpečná dávka alkoholu nula. To sa týka žien ešte viac ako mužov, riziko rakoviny prsníka zvyšuje už jeden deciliter vína alebo malé pivo za deň. Bezpečná dávka je nula aj s ohľadom na úrazy. Tak by sa dalo pokračovať."