Genetika alebo prirodzená súčasť života? Šedivieme najmä kvôli tomuto každodennému strašiaku

Legenda hovorí, že Márii Antoinette obeleli vlasy noc predtým, než bola popravená gilotínou počas francúzskej revolúcie v roku 1793. Francúzska kráľovná, ktorú stretol tragický osud, tak zrejme javila príznaky ťažkej formy šedivenia vlasov v dôsledku stresu.

Prečo šedivieme?

Biologické mechanizmy, ktoré takéto šedivenie spôsobujú, boli dlho záhadou. Tím vedcov z Harvardskej univerzity však teraz dospel k záveru, že na šedivení sa podpisuje takzvaná reakcia "bojuj, alebo uteč", ktorú vyvolá vonkajšia hrozba. S odvolaním sa na verejné závery výskumu, zverejnené v stredu o tom informovala agentúra Reuters.

Vedci skúmali, ako stres ovplyvňuje kmeňové bunky vo vlasových folikuloch, kde sa tvoria melanocyty - pigmentové bunky, ktoré dávajú vlasom farbu. Ľudia majú bežne na hlave približne 100-tisíc vlasových folikul.

Najprv vedci skúmali, či pod vplyvom stresu môže na kmeňové bunky vo folikuloch útočiť imunitný systém. Táto hypotéza sa však nepotvrdila. Následne vedci zisťovali, či šedivenie spôsobuje zvýšená hladina stresového hormónu kortizolu, čo sa nakoniec tiež nepreukázalo.

Nakoniec tím expertov zistil, že sympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za reakciu cicavcov na hrozbu, hral kľúčovú úlohu. Sympatický nervový systém tvorí sieť nervov, ktoré sa nachádzajú aj v koži. V mieste, kde stuhy obopínajú folikuly a sú v tesnej blízkosti kmeňových buniek melanocytov.

Keď vedci vystavili myši krátkodobej bolesti aj stresujúcim podmienkam v laboratóriu, tieto nervy uvoľnili hormón noradrenalín. Ten bol následne vo vlasových folikuloch absorbovaný kmeňovými bunkami, ktoré slúžia ako obmedzené zásoby k tvorbe melanocytov.

Kľúčovým faktorom je stres

"Niektoré z týchto kmeňových buniek sa bežne pri regenerácii vlasov premieňajú na pigmentové bunky, ktoré dávajú vlasom farbu. Pokiaľ sú však vystavené norepinefrínu zo sympatického nervu, aktivujú sa všetky kmeňové bunky a premenia sa na pigment produkujúci bunky," uviedla expertka Ya-Chieh Hsu z Harvardskej univerzity.

"To znamená, že žiadne nezostanú. Za niekoľko dní sa vyčerpajú  zásoby, ktoré regenerujú pigment kmeňových buniek a keď sa to stane, pigment už nie je možné obnoviť," doplnila.

Šedivenie vlasov je jedným z mnohých príznakov vplyvu stresu na ľudské telo. Nové poznatky môžu podľa vedkyne pomôcť zastaviť šedivenie, ktoré spôsobuje stres, či v boji s ďalšími so stresom spojenými zmenami v tkanive. Prielom v takej terapii ale môže trvať roky, doplnila.

Stres však nie je jediným dôvodom, prečo vlasy šedivejú. Hlavnou príčinou je prirodzený proces starnutia. V niektorých prípadoch môžu k strate pigmentu vo vlasoch prispieť genetická mutácia či zmeny v imunitnom systéme. "Kmeňové bunky melanocytov sa tiež vytrácajú s nastupujúcim vekom," uviedla vedkyňa Hsu a dodala, že teraz bude zaujímavé podrobnejšie skúmať či stres zrýchľuje prirodzené starnutie.