Choroby zo spánku: Ako súvisí nočné budenie s infarktom či cukrovkou?

Hovorí sa, že Američania minú ročne milióny na lieky na spanie a súčasne milióny na tie, ktoré ich majú udržať bdelých. A ako položartom dodáva priekopník spánkovej medicíny na Slovensku profesor Viliam Donič, Amerika by bez kávy prestala fungovať.

​Nielen obyvatelia Spojených štátov však bojujú so zhoršujúcou sa kvalitou spánku. Štatistiky uvádzajú, že zhruba pätnásť percent ľudí má dlhodobý problém s nespavosťou, ďalších dvadsať percent populácie trápia rôzne poruchy spánku.

Ako však súvisí čas, ktorý strávime (respektíve nestrávime) v posteli, s naším zdravím? Čo môže napovedať, že niečo nie je v poriadku? A prečo sa vlastne kvalitný spánok stáva mantrou, ktorú prízvukujú odborníci od kardiológov až po psychiatrov? Nazrime teda pod zavreté viečka a vydajme sa na púť po hlbinách nášho organizmu a ešte stále tajomstvami sprevádzanom nebdelom stave.

Deň dôležitý ako noc

„Spánok je nevysvetlenou záhadou neurobiológie a ľudia sa ním zaoberajú už stáročia. Ak nespíte, zomriete,“ uviedol pred časom v rozhovore pre HN magazín Tomáš Eichler z Výskumného inštitútu molekulárnej patológie vo Viedni a dodal, že sám sa ním zaoberá preto, lebo je to slabo objasnená téma s obrovským medicínskym významom.

Na základnú otázku, prečo vlastne potrebujeme spať, podľa neho stále nepoznáme jednoznačnú a uspokojivú odpoveď. „Podľa jednej skupiny teórií preto, aby sme šetrili energiu. Počas spánku však vynaloženie energie tela výrazne neklesá,“ uvádza hneď vzápätí paradoxné zistenie. Možno teda spíme preto, aby sme sa takpovediac opravili.

„Aby sme si vytvorili minuté neuroprenášače a zbavili sa odpadu, toxínov. ,Detoxikačnú funkciu‘ spánku preukázali vedci len nedávno. Zistili, že mozog myši vyplavuje odpad počas spánku dvadsaťkrát efektívnejšie ako v bdelosti. Podľa štúdie uverejnenej v časopise Science z roku 2013 sa mierne scvrkne a tekutiny v ňom prúdia oveľa efektívnejšie,“ pokračuje neurogenetik a pridáva teóriu, že spíme aj pre lepšie formovanie spomienok a učenie.

„Až do roku 2017 sme o tom nemali priamy dôkaz. Prepojenia medzi nervovými bunkami zosilnené počas bdelosti sa prerieďujú v procese spánku. Ponechajú sa len podstatné na formovanie pamäťovej stopy. Ostatné sa uvoľnia na vytváranie nových spojení. Vynulovanie spôsobí, že sa cítite svieži.“

Kým teda časť vedcov pátra po neobjasnených otázkach, ďalší sa zameriavajú na to, čo sa už odhaliť podarilo. A síce, ako je navzájom previazaný vznik a rozvoj mnohých ochorení a spánok. Pretože, ako podotýka Tomáš Eichler, „štúdia za štúdiou dokazujú, že to, čo (ne)robíme v noci, môže byť dôležitejšie ako to, čo robíme počas dňa“.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.