Superprenášači nie sú. Čo hovorí zatiaľ najväčšia štúdia epidémie koronavírusu

Na webe čínskeho Strediska pre šírenie chorôb (anglickou skratkou CCDC) vyšla zatiaľ najrozsiahlejšia štúdia priebehu epidémie koronavírusu, ktorý dostal oficiálny názov COVID-19. Píše o tom Technet.cz

Ponúka zatiaľ najpodrobnejšie údaje o udalosti, ktorá do tejto chvíle zasiahla predovšetkým mesto Wu-chan a priľahlé oblasti provincie Chu-pej, ale stále sa môže rozšíriť aj ďalej.

Hneď vopred uveďme, že analýza nie je dokonalá. Zdravotnícky systém Číny, či presnejšie postihnutých oblastí, je pod veľkým tlakom.

Epidémia zahltila napríklad laboratóriá, a tak viac ako tretina potvrdených prípadov v štúdii nie je potvrdená tým najspoľahlivejším spôsobom, teda detekciou genetickej informácie vírusu v tele pacienta. Tretina prípadov je tak „potvrdená“ len na základe príznakov. Ale prejdime k tomu, čo štúdia priniesla.

Na vírus neumierajú malé deti

Štúdia umožňuje nahliadnuť pod pokrievku obvykle udávaných čísel. Obsahuje totiž tabuľku, kde sú štatistiky uvádzané nielen podľa lokality (ako to robí WHO), ale aj podľa rôznych vlastností pacientov.

A tak napríklad vieme, že vírus síce napadá všetky vekové kategórie, najviac ale ohrozuje starších pacientov. U ľudí nad 60 rokov má nadpriemernú úmrtnosť (podiel zosnulých z vírusom nakazených), najvyššia je úmrtnosť u ľudí starších ako 80 rokov.

Naopak u mladších ľudí (do 40 rokov) je úmrtnosť na desatine priemeru. A v najmladšej kategórii (deti do deviatich rokov) Číňania neevidujú žiadne obete.

Spôsob šírenia choroby podľa autorov ukazuje, že vírus zo stále neznámeho zvieraťa prvýkrát „preskočil“ na človeka na rybom trhu vo Wu-chan. Z tohto jedného ohniska sa potom šíril ďalej.

Údaje nenaznačujú, že by sa vyskytol nejaký „superprenášač“ ako v prípade SARS. Takí pacienti nakazili v niektorých prípadoch až stovky ďalších.

Stále však nie je celkom isté, či sa v prípade koronavírusu COVID-19 takéto prípady jednoducho z biologických dôvodov nemôžu objaviť, alebo či sa im zatiaľ iba úspešne podarilo zabrániť.

Medzi potvrdenými prípadmi jasne prevládali tie s ľahkým priebehom (z celkového počtu infikovaných zomrelo približne 2,3 percenta pacientov). V každom prípade však číslo berte s veľkou rezervou.

Je veľmi pravdepodobné, že skutočný počet nakazených ľudí je vyšší, ale zdravotnícke systémy ich jednoducho nedokážu zachytiť. Niektorí odborníci sa domnievajú, že nakazených môže byť až o radu viac, než uvádzajú odhady.

Vo Wu-chane, kde sa objavila drvivá väčšina prípadov a kde je zdravotnícky systém pod najväčším tlakom, zomrelo 2,9 percenta pacientov zahrnutých do analýzy, vo zvyšku krajiny 0,4 percenta.

Pre úplnosť dodajme, že mimo Číny, kde zatiaľ zdravotníci stíhajú pacientov diagnostikovať spoľahlivejšie a venovať im plnú starostlivosť, je zatiaľ tiež úmrtí pomerne málo. Podľa WHO bolo k 18. februáru mimo Číny zaznamenaných 924 prípadov v 25 krajinách a celkovo tri úmrtia (tj. 0,32 percenta).

Väčšinu zosnulých tvorili ľudia starší ako 60 rokov, ktorí mali už nejaké komplikácie, najčastejšie vysoký krvný tlak, srdcové ťažkosti či cukrovku.

Čo nie je nič nečakané, ​​nápadné je skôr to, že COVID-19 aspoň zatiaľ do značnej miery nie je nebezpečný pre najmenších pacientov.

U detí až na výnimky doteraz nespôsobuje závažné ochorenie. Prečo to tak je, v tejto chvíli nie je jasné (napríklad chrípka je proti tomu pre malé deti relatívne nebezpečnejšia).

Čo bude ďalej?

Údaje z práce čínskych epidemiológov dávajú do istej miery nádej, že sa epidémiu podarilo radikálnymi opatreniami minimálne spomaliť. Za zmienku stojí, že klesajú počty nakazených (aspoň tých zachytených) mimo provincie Wu-chan.

Analýza sa končí k 11. februáru. Počty novo nahlásených nakazených nestúpali ani v nasledujúcich dňoch. Opatrenia obmedzujúce pohyb ľudí v rámci Číny sa však uvoľňujú, a aj autori štúdie vydanej CCDC varujú, že krajina by sa mala pripraviť na možnosť ďalšej vlny nákazy.

Aj tak však pribúda optimistických predpovedí. Lekár Čung Nan-šan (angl. transkripciou Zhong Nanshan), ktorý je predovšetkým v Číne dobre známy ako objaviteľ SARS, v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že epidémia by mohla vrcholiť do konca februára.

„Dúfam, že niekedy v apríli by mohla celá udalosť úplne skončiť,“ povedal reportérovi Reuters. Predpoveď je údajne založená na výsledku modelov, ktoré pripravil jeho tím. Známy epidemiológ má informácie z prvej ruky, pracuje ako šéf expertnej poradnej skupiny čínskej vlády.

Ak sa chcete pozrieť na „tvrdšie dáta“: k podobnému výsledku (koniec epidémie ku koncu februára) dospel napríklad aj matematický model odborníkov z London School of Hygiene and Tropical Medicine.

Stále je však v hre rad neznámych. Karantény napríklad boli založené na odhade, že stačí 14 dní izolácie. Nie je však úplne isté, či je to tak.

Podľa klinických údajov z Wu-chanu sa u viac ako polovice chorých choroba prejavila do troch dní od nákazy. Ale údajne sa našli aj zriedkavé prípady, kedy inkubačná doba bola až 24 dní. (Údaj nehrá rolu v prípade, že sú ľudia v karanténe pred prepustením otestovaní.)

Asi teda nie je prekvapujúce, že sa nájdu aj odborníci, ktorí stále predpokladajú, že sa vírus zastaviť nepodarí.

Napríklad slávny vedecký časopis Nature citoval v poslednom čísle japonského Epidemiology Hirošiho Nišiuru z Hokaidskej univerzity v Sappore, podľa ktorého epidémia skončí až niekedy medzi marcom a májom. Uvoľnenie karanténnych opatrení vo zvyšku Číny podľa jeho názoru umožní vírusu šíriť sa ďalej.

V jeho modeli epidémia dosiahne vrchol vo chvíli, keď ochorie viac ako dva milióny ľudí denne a celkový počet chorých dosiahne zhruba okolo pol miliardy. (Model v čase prípravy článku nebol dostupný online, za čo môže dosť možno aj fakt, že preprintový server pre biologické vedy biorxiv.org je zavalený príspevkami týkajúcimi sa vírusu COVID-19.)

Čo zatiaľ nevieme

Ako sú také neporovnateľnosti možné? Problém je v tom, že v tejto chvíli nie je jasné, akými parametre majú odborníci svoje modely „nakŕmiť“.

Napríklad model Nišiury a jeho kolegov predpokladá, že príznaky sú viditeľné približne u polovice nakazených. To má samozrejme výrazný vplyv na šírenie choroby (takí ľudia uniknú karanténe a správajú sa ,ako by vírus v tele nemali).

Avšak ide len o odhad, pretože jednoducho nie sú k dispozícii potvrdené informácie. Nemocnice ošetrujú len tie najvážnejšie prípady a laboratórne potvrdenie prítomnosti vírusu sa vykonáva najskôr len u veľmi malej časti chorých. Takže ako veľká časť ľudí vystavených vírusu ochorie a ako vážne, stále nie je jasné.

Nevieme teda ani, koľko ľudí by v prípade veľkej pandémie mohlo na vírus zomrieť. To by záležalo na iných faktoroch.

Ako sme uvádzali vyššie, vo Wu-chane je aspoň zatiaľ úmrtnosť výrazne vyššia ako vo zvyšku Číny (2,9 proti 0,4 percent). Môže to byť dané len tým, že vo Wu-chane je epidémia plne rozbehnutá, inde ešte len nabieha.

V najpostihnutejšej oblasti tiež môže byť príliš veľa pacientov naraz. Pandemické scenáre všeobecne varujú, že ak sa choroba šíri veľmi rýchlo, nápor pacientov nakoniec zdravotníctvo zahltí a ľudia začnú v stále väčšej miere umierať kvôli nedostatočnej starostlivosti.

Nie je jasné ani to, ako vírus prečká oteplenie počasia. V prípade SARSu počet nakazených s rastom teplôt rýchlo klesal a vysoké teploty spolu s karanténnymi opatreniami vírus nakoniec úplne zastavili.

Chrípkový vírus je na teploty tiež citlivý (za vyšších teplôt veľmi rýchlo vysychá, a teda „hynie“), ale každú zimu sa vracia.

Aj napriek tomu, že veda stále nevie, kde vlastne chrípka „trávi“ leto. Ako sa zachová COVID-19? V tejto chvíli to nedokáže nikto povedať s istotou.

Čo naopak vieme, je, že COVID-19 sa geneticky od začiatku epidémie príliš nezmenil. Nemutuje rýchlo. Čo podľa odborníkov nie je dobrá, ale ani zlá správa.

Na vírus totiž pôsobia protichodné tlaky: na jednu stranu by pre neho bolo evolučne výhodné, aby zabíjal menej nakazených, a jeho nositelia sa teda mohli dlhšie pohybovať medzi ostatnými a vírus šíriť.

Na druhú stranu je na neho vyvíjaný evolučný tlak kvôli udržaniu mutácií, ktoré zlepšujú schopnosť prenosu.

Stále tak nie je jasné, či sa Svetovej zdravotníckej organizácii podarí zabrániť rozšíreniu COVID-19 do celého sveta. Klesajúce počty nakazených mimo epicentrum Wu-chan sú povzbudivé.

Bez znalosti presných čísel sú ale zatiaľ modely príliš nespoľahlivé. Rozdiely medzi optimistickým a pesimistickým scenárom sú tak obrovské.

WHO preto teraz pracuje na zbere presnejších čísel (inkubačná doba, úmrtnosť, nákazlivosť...) pre lepšie modelovanie. Práve na základe modelov zaviedla Čína obmedzenie cestovania.

„Samotné obmedzenie pohybu ale nestačí, je nutné spojiť ich s ďalšími krokmi, ako je dôsledná a včasná izolácia jednotlivých nakazených a ďalšie zmeny vo verejnom správaní na populačnej úrovni,“ uvádza WHO.

Hlavné poučenie WHO, ktoré si môžu vziať k srdcu všetci, je dôkladná hygiena rúk. Tá sa totiž hodí nielen pri obrane pred novým koronavírusom, ale aj pred baktériami a vírusmi, ktoré už sa do sveta rozšírili a teraz sú v „stálej ponuke“.