Je ibuprofen v boji s vírusom škodlivý? Vedci o tom, či je dôvod na paniku

Bol to francúzsky minister zdravotníctva, kto vypustil nepodloženú a poplašnú správu na svojom twitterovom účte a zmienil viac preparátov: „Užívanie protizápalových liekov (ibuprofen, kortizol ...) môže byť zhoršujúcim faktorom pre priebeh infekcie. V prípade, že máte horúčku, vezmite si paracetamol. Ak užívate protizápalové lieky, obráťte sa na svojho lekára,“ uviedol.

V skutočnosti nikto žiadnu súvislosť medzi koronavírusovou infekciou a protizápalovými liekmi nepreukázal, uvádza iDNES.cz. Obavy z ibuprofenu sú nepodložené úvahy vytrhnuté z kontextu. Avšak ľudia začali húfne vykupovať Paralen.

Išlo o nepodloženú paniku

Podľa Jána Strojila, klinického farmakológa z Ústavu farmakológie Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci sú obavy z ibuprofenu u pacientov s koronavírusovou infekciou z veľkej časti nepodložené, prípadne založené na patofyziologických úvahách a špekuláciách.

„Žiadne klinické údaje významný vplyv neukázali. S ohľadom na predbežnú opatrnosť je možné zvoliť paracetamol tam, kde je to možné, ale s vedomím jeho limitácie a toxicity, ktorá môže byť v prípade multiorgánového zlyhania a pri použití ďalších hepatotoxických liekov tiež relevantná,“ vysvetlil pre zdravotnickydenik.cz

Rovnakého názoru, že ide o nepodloženú paniku, je tiež člen krízového štábu v ČR, epidemiológ Rastislav Maďar. „Nový koronavírus využíva pre vstup do ľudských buniek ACE2 receptor. Vedecký výskum naznačuje, že skupina nesteroidných antireumatík, do ktorej patrí aj ibuprofén, zvyšuje počet týchto receptorov, nie je ale isté, či to má vôbec nejaký význam v praxi. Vyšší počet receptorov automaticky neznamená, že vírus bude schopný ich viac využívať,“ uviedol pre IDNES.cz.

Zatiaľ vraj nie sú dôkazy, že by malo užívanie ibuprofenu negatívny vplyv na priebeh choroby alebo na jeho prognózu. „Ja by som si ibuprofen na horúčku pokojne vzal,“ dodal.

Na afére s údajnou škodlivosťou ibuprofenu je najzaujímavejšie, ako rýchlo sa rozšírila. Pomohli tomu sociálne siete, ktoré sú počas pandémie jedným zo základných zdrojov rýchlych správ. Rýchlo však neznamená presne.

A tak sa neoverená a reálnymi dátami nepodložená informácia dostala do celého sveta. Tým začala sama seba potvrdzovať. Opatrnosť vedcov, ktorí sú zvyknutí robiť závery na základe reálnych dát a nie dojmov, potom paradoxne pôsobila ako zdanlivé potvrdenie správy.

Neodporúčame nepodávať

Tiež vyjadrenie Svetovej zdravotníckej organizácie prišlo rýchlo, ale obsahovalo dvojitý negatív: neodporúčame nepodávať, čo sa zrejme pri rýchlom čítaní ľahko stratilo v preklade. A tak sa nakoniec ľudia na sociálnych sieťach odkazovali aj na WHO, hoci tá informáciu označila za nepodloženú.

Vedecká metóda je založená na dátach a overovaní. To sa môže zdať vo svete, kde sa tweet počas štvrť hodiny dostane k miliónom ľudí, ako zbytočné zdržiavanie. Keď však dôjde na naše zdravie, je samozrejme rozumné sa rozhodovať podľa reálnych a podložených výsledkov. Nie podľa nejakej tichej pošty.