Krvná plazma sa používa v boji proti rakovine, pomáha aj ľuďom so stratou imunity. Teraz sa skúša jej využitie v boji s vírusom Covid-19. Prvé transfúzie plazmy má za sebou Čína. Úspešnú. Nasadiť ju chce aj New York, píšu Lidovky.cz.
Skúšali to aj pri ebole
Princíp je jednoduchý. Tí, ktorí už chorobu prekonali a vyliečili sa, by mali mať v krvi protilátky. Tie by sa pomocou transfúzie dostali aj k chorým - protilátky vírus obalia a ten stratí schopnosť napádať bunky. Podobný prístup sa skúšal aj u pacientov s ebolou.
„V súčasnosti je to veľmi aktuálne a je to jedna z ciest, ako ochrániť rizikové skupiny alebo ťažko chorých. Použitie krvnej plazmy ostatne nie je nič nové, len je to nové u koronavírusu,“ povedal pre Lidovky.cz virológ Ivan Hirsch z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej.
Použitie metódy nie je vylúčené ani podľa námestníka českého ministerstva zdravotníctva Romana Prymula. „Principiálne je to možné,“ napísal webu Lidovky.cz s tým, že aktuálne sa s ňou v Česku nepočíta. Pri súčasnej pandémii sa ale veci rýchlo menia.
V celej Číne prebehli podľa SÚKL transfúzie u 245 pacientov. U 91 z nich došlo k zlepšeniu ich stavu. Použitie plazmy opísal odborný časopis Journal of the American Medical Association. Konkrétne potom prípad piatich pacientov v čínskom Šen-čene, u ktorých bol priebeh choroby ťažký.
Počas troch dní od podania plazmy sa u štyroch pacientov znížila teplota. Počas dvanástich dní sa zlepšili ich respiračné problémy. Traja z piatich spomínaných pacientov boli už prepustení z nemocnice. Ďalší dvaja sú stabilní, stále ale potrebujú ventilátor.
Benefity a riziká
Odborný časopis však metódu popisuje aj so všetkými ale, ktoré má. Všetci pacienti okrem plazmy dostávali tiež rôzne experimentálne antivirotiká a steroidy. Na koľko mala účinok samotná plazma, je tak veľmi ťažké povedať.
Na rôzne nedostatky upozorňuje aj Hirsch. Problém je, že vedecká obec zatiaľ nevie dosť dobre otestovať, či má vyliečený dostatok protilátok, aby ich bolo možné extrahovať a preniesť na niekoho iného. Samotná transfúzia krvi od jedného človeka k druhému je navyše vždy riziková. „Rôzni ľudia sú kontaminovaní rôznymi choroboplodnými zárodkami, o ktorých ani nemusia vedieť, že ich majú,“ upozorňuje Hirsch.
Malo by sa tak posudzovať, kedy prevažujú benefity. Pre niekoho, kto má pokročilý zápal pľúc a riziko, že u neho choroba bude mať ťažký priebeh, je to cesta. Podobne sa používa transfúzia plazmy aj u ľudí, ktorí majú nádorové ochorenia a sú ohrození aj primitívnymi infekciami.
Hirsch poukazuje tiež na to, že každý sme iný. Keď má jeden člen rodiny chrípku, v rodine chrípka, má druhý ťažší priebeh, tretiemu nič nie je, a ďalší len pokašliava.
„Svojho času sa metóda pasívna imunizácia používala plošne. Konkrétne gama globulín, čo je v podstate zmes protilátok. Keď som bol školákom a v triede mal niekto infekčnú žltačku, všetkým deťom sa pichol gama globulín, aby boli odolnejšie. Robilo sa to ale naslepo. Časom sa od toho upustilo, pretože sa zistilo, že by sa spolu s protilátkami mohli preniesť aj zárodky iných chorôb, napríklad infekčného priónového proteínu,“ líči Hirsch. Metóda prenosu krvnej plazmy sa podľa neho používala aj vo vojnovej chirurgii.
Použitie takého "lieku" nie je ani okamžité ani nekonečné. Odvíja sa od toho, koľko ľudí chorobu prekonalo, uzdravilo sa a má protilátky proti vírusu.