Hľadá sa hlavný štít pred koronavírusom. Pomôže sto rokov stará vakcína?

Definitívne vyriešenie pandémie choroby COVID-19 prinesie buď úplná likvidácia vírusu, ako sa to podarilo v roku 2004 s vírusom SARS, alebo účinná vakcína.

Prvá možnosť sa veľmi rýchlo vytráca s tým, ako sa nový koronavírus SARS-CoV-2 šíri svetom. Zato vývoj vakcíny beží na plné obrátky. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie pracuje na očkovacej látke viac ako päťdesiat tímov z celého sveta.

​Prvú injekciu vakcíny dostali dobrovoľníci už 16. marca, keď v USA spustila testovanie biotechnologická spoločnosť Moderna a v Číne začala testy spoločnosť Cansino Biologics v spolupráci s armádnym biotechnologickým ústavom, píšu Lidovky.cz.  

Americká vakcína je jednoduchá na výrobu. Tvorí ju molekula ribonukleovej kyseliny (RNA), podľa ktorej by si mal organizmus očkovaného človeka vyrobiť bielkovinu dovoľujúcu koronavírusu prienik do ľudských buniek.

Imunitný systém identifikuje vírusovú bielkovinu ako cudzorodú a vytvorí proti nej protilátky. Takto pripravená imunitná odozva by potom mala človeka chrániť pred vpádom skutočného koronavírusu.

Čínska očkovacia látka sa vyrába zložitejšie. Tvorí ju neškodný adenovírus upravený metódami génového inžinierstva, aby ako trójsky kôň pašoval do ľudského organizmu gén z nového koronavírusu. Človek si podľa tohto génu vyrobí vírusovú bielkovinu, ktorá zmobilizuje imunitný systém a zaistí imunitu k infekcii koronavírusu.

Kým princíp americkej vakcíny ešte nikde vo svete neviedol k úspešnému vývoju vakcíny, Cansino Biologics slávila so svojou stratégiou úspech pri vývoji vakcíny AD5-EBOV proti ebole.

Klasika z Pittsburghu

V hre sú aj ďalšie tímy a ďalšie stratégie. Nádejne sa javí napríklad vakcína PittCoVacc vyvinutá vedcami z Pittsburskej univerzity. Vsádza na tradičný prístup, keď sa ako vakcína podáva priamo bielkovina vírusu SARS-CoV-2.

Ako uvádza tím pod vedením Andrey Gambotta v štúdii publikovanej lekárskym časopisom EBioMedicine, očkovacia látka navodzuje silnú imunitnú reakciu u laboratórnych myší a je pripravená na klinické skúšanie na dobrovoľníkoch.

Dočasné správanie nového koronavírusu zvádza k miernemu optimizmu. Jeho dedičná informácia sa mení len pomaly, a vírus tak zostáva pre vakcíny stabilným cieľom. Nemalo by teda u neho hroziť to, čo je typické napríklad pre vírusy chrípky alebo HIV. Tie patria ku genetickým chameleónom a imunitnej obrane vybudovanej vakcínou sa vzápätí vyhnú.

Hlavný problém nepredstavuje ani tak samotný vývoj vakcíny ako testy jej účinnosti a bezpečnosti. V klinických skúškach dostanú vakcínu alebo placebo tisíce ľudí, u ktorých potom lekári sledujú odolnosť k nákaze.

Riaditeľ amerického Národného ústavu pre alergie a infekčné choroby Anthony Fauci odhaduje, že keď všetko pôjde hladko, bude prvá účinná vakcína k dispozícii do roka či do roka a pol. Pokiaľ sa ale objavia nežiaduce vedľajšie účinky vakcíny, nastanú nejasnosti okolo dávkovania alebo vzniknú komplikácie pri veľkovýrobe, uvedenie vakcíny do praxe sa citeľne pozdrží.

Ako ušetriť čas

Vedci sa snažia vývoj vakcíny urýchliť. Moderna napríklad vypustila predklinické testy na laboratórnych zvieratách a pristúpila rovno na overenie na dobrovoľníkoch. Musí sa ale vysporiadať s faktom, že zďaleka nie všetci očkovaní sa s vírusom SARS-CoV-2 stretnú. Nebude jasné, či dobrovoľníci zostali nákazy ušetrení, alebo ich naozaj ochránilo očkovanie.

Tento problém by vyriešil postup presadzovaný napríklad Stanleym Plotkinom z Pensylvánskej univerzity. Autor vakcíny proti rubeole navrhuje, aby boli zaočkovaní dobrovoľníci po injekcii placeba zámerne nakazení novým koronavírusom. Účinnosť očkovacej látky by sa ukázala rýchlo a spoľahlivo, aj keby sa do testu zapojila samotná stovka dobrovoľníkov.

Podobný postup sa niekedy volí napríklad pri overovaní vakcín proti horúčke dengue, cholere či chrípke. V prípade koronavírusu sa však zdá tento spôsob testovania expertom ako príliš riskantný. Choroba COVID-19 môže vyvolať u nakazených vážne komplikácie a nie je proti nej k dispozícii overený spoľahlivý liek. Odborníci sa zhodujú v tom, že cielená nákaza dobrovoľníkov by testovanie vakcíny významne skrátila, ale z etického hľadiska by bol tento postup silne kontroverzný.

Pomôže vakcína stará sto rokov?

V súvislosti s očkovaním proti koronavírusu SARS-CoV-2 sa dostáva do hry aj vakcína, ktorá nie je zacielená proti vírusu, ale mieri na baktériu Mycobacterium tuberculosis vyvolávajúca tuberkulózu. Vakcínu vyvinutú už v dvadsiatych rokoch minulého storočia francúzskymi mikrobiológmi Albertom Calmettem a Camillou Guerin tvoria živé, ale oslabené baktérie Mycobacterium bovis.

Zdroj: TASR/AP

​Na archívnej snímke z roku 1931 vakcína proti tuberkulóze v laboratóriu Inštitútu L. Pasteura v Paríži.

​Injekcia Calmette-Guerinovej vakcíny navodzuje imunitu proti pôvodcovi ľudskej tuberkulózy, ale má ďaleko do stopercentnej úspešnosti. Dánski lekári si však pred časom všimli, že imunita navodená očkovaním proti tuberkulóze zvyšuje odolnosť proti mnohým ďalším infekciám vrátane nákazy najrôznejšími vírusmi. Zdá sa, že očkovacia látka "vytrénuje celkovú imunitu". Experimentálne bola po injekcii Calmette-Guerinovej vakcíny potvrdená zvýšená odolnosť napríklad k vírusu žltej zimnice.

Ľudia očkovaní vakcínou proti tuberkulóze nebudú proti koronavírusu SARS-CoV-2 imúnni. Mohli by však mať ľahší priebeh ochorenia bez vážnejších komplikácií. Preto začali túto nečakanú ochranu proti COVID-19 testovať lekári v Holandsku, Grécku, Austrálii či Británii.

​Očkovanie sa podrobili dobrovoľníci z radov zdravotníkov čeliacich zvýšenému riziku nákazy koronavírusu alebo seniori, ktorým hrozí pri ochorení vážne komplikácie. Z hľadiska bezpečnosti je vakcína dlhodobo overená. Nakoľko zaberie ako prevencia COVID-19, sa však musí ešte len ukázať.

Koronavírus a COVID - 19