Dávok vakcíny proti COVID-19 budú budúci rok milióny, hovorí mikrobiológ

Od začiatku roka vývoj vakcíny proti vírusu SARS-CoV-2 veľmi pokročil, povedal moderátorovi v rozhovore cez Skype Ivo Vojtek, uvádza Technet.cz.

„Naučili sme sa veľa o tomto patogéne, čo sa týka genomickej sekvencie, vyvinuli sa veľmi rýchlo príslušné testy a tiež nám to umožnilo identifikovať potencionálne antigény, ktoré sú takým srdcom vakcíny,“ priblížil odborník pokrok v štúdiu tohto vírusu.

Český odborník očakáva, že prvé vakcíny dorazí na trh počas budúceho roka, avšak skôr až k jeho konci. Ideálne by bolo, aby na trhu boli dostupné vakcíny od niekoľkých rôznych výrobcov, každý využívajúci existujúce výrobné kapacity.

Vďaka tomu by podľa Vojtka mali byť ku koncu budúceho roka na trhu milióny dávok vakcíny (či skôr vakcín) proti koronavírusu SARS-CoV-2. „To je reálne, je predpoklad postavený na existujúcich kapacitách,“ povedal Ivo Vojtek.

Vakcína by mala byť do určitej miery odolná proti rôznym zmenám v samotnom vírusu, ktorý špecialisti nazývajú antigénovým drift a podobne ako u sezónnej chrípky na neho dokážu reagovať. Podľa súčasných poznatkov nie je známa žiadna mutácia vírusu SARS-CoV-2, ktorá by vývoj vakcíny komplikovala.

Informácie ešte za redakciu trochu dopĺňame jedným príkladom. „Nebezpečná európska mutácia“, o ktorej sa v posledných dňoch písalo v médiách, napríklad predstavuje čisto hypotetické riziko.

Spomínaná práca (dostupná tu) napriek titulkom iba overovala účinok vírusu z 11 rôznych pacientov na bunkové kultúry v laboratóriu. Neoverila, či sa podobné mutácie šíri skutočne medzi ľuďmi, nemohla teda ani kvalifikovane určiť, či vírus s tou či onou mutácií je skutočne pre človeka nebezpečnejší.

​Mutácie vírusu však samozrejme vedci študujú, a zatiaľ panuje viac-menej všeobecná zhoda, že zmeny vo víruse nie sú veľké, ako povedal aj Ivo Vojtek. Dokonca existujú pomerne dôvody, prečo sa domnievať, že vírus sa bude vyvíjať tak, aby hostiteľom - teda ľuďom - škodil čím ďalej menej.

Aspoň 60 percentná zaočkovanosť

„Zaočkovanosť, ktorá je potrebná na zabránenie šírenia vírusu, súvisí s kontagiozitou choroby. Existujú modely, ktoré vypočítajú, koľko ľudí musí byť chránené, aby sa patogén ďalej nešíril,“ vysvetľoval Vojtek.

U vírusu SARS-COV-2 sa základné reprodukčné číslo (R) pohybovalo pred zavedením rôznych opatrení zhruba medzi číslom 2 a 3. To znamená, že jeden infikovaný v priemere preniesol chorobu na ďalšie dve až tri osoby.

Ivo Vojtek pripomína, že podľa modelov takú nákazu (teda s takýmto R) by malo zastaviť pokrytie očkovaním zhruba 60 percent populácie. (Nižšia zaočkovanosť nákazy spomalí v miere zodpovedajúcej miere zaočkovanosti, ale nezaručí, že sa nákaza prestane šíriť a nemôže vyvolať občasné epidémie, hoci lokálne.)

Ako sa vôbec vakcína pri pandémii distribuuje? „Vakcínu musí dostať najskôr tí, ktorí ju potrebujú najviac. V prvom rade to sú zdravotníci, ktorí prichádzajú do kontaktu s chorými, potom tie najohrozenejšie skupiny,“ vysvetľuje Vojtek.

Vývoj naprieč firmami

„Naša firma GSK pri vývoji vakcíny nadviazala asi šesť partnerstiev,“ opisuje súčasný stav mikrobiológ. „Obchodné záujmy išli úplne stranou,“ tvrdí ďalej. Firma sa tak sústredí na to, aby poskytla expertízu a podporu všetkým partnerom, ktorí majú sľubné projekty.

„Čo sa týka Sanofi a GSK, čo sú najväčší výrobcovia vakcín na svete, tam akékoľvek konkurenčné záujmy išli tiež stranou,“ myslí si odborník.

V súčasnej dobe sa pripravuje podľa Iva Vojtka viac ako 60 vakcín. Dve z nich sa už skúšajú na ľuďoch (zatiaľ iba v malých počtoch predovšetkým kvôli kontrole bezpečnosti látky, nie jej účinnosti). Jedna je vyvíjaná v Číne a druhá v spolupráci s americkým Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Bezpečnosť vakcín

„Bezpečnosť vakcín je pre nás nesmierne dôležitá,“ vysvetľuje Vojtek prístup firiem pri vývoji a predaji očkovacích látok. Podľa neho analýzy bezpečnosti vakcín nikdy nekončia a bezpečnosť sa stráži počas jej celého životného cyklu.

„Vakcína, až sa bude masovo používať, sa bude ďalej sledovať, čo sa týka jej bezpečnostných profilov,“ opisuje situáciu mikrobiológ.

Aj preto nebudú regulačné orgány žiadnym spôsobom rezignovať na svoju funkciu, aj keď je teraz dopyt po urýchlenom vývoji vakcíny enormný. „Bezpečnosť je vždy na prvom mieste,“ povedal Vojtek v rozhovore. Napriek tomu si uvedomuje, že akýkoľvek zásah do organizmu človeka nie je úplne bez rizika.

​Týka sa to aj vakcín. Veľkú pozornosť nielen vo vedeckých kruhoch vyvolalo pozorovanie, podľa ktorého vakcína práve firmy GSK proti "mexickej chrípke" (A H1N1) zvyšovala u očkovaných riziko výskytu narkolepsie.

Narkolepsia je jedna z možných komplikácií po ochorení chrípkovým vírusom H1N1. Bola popísaná u niektorých obetí pandemického vírusu "španielskej chrípky", ktorý bol tiež subtyp H1N1.

Existuje aj možné vysvetlenie tohto mechanizmu, podľa ktorého by mohla ťažkosti spôsobovať v prípade vírusu aj vakcíny rovnaký mechanizmus. (V prípade vakcíny by mal byť efekt slabší, pretože obsahuje menej bielkoviny spôsobujúce ochorenie.)

Tento prípad je podľa Vojtka však skôr ukážkou len zdanlivej súvislosti. Ide podľa neho o časovo, nie však príčinne súvisiaci rozvoj vzácneho ochorenia spojí s používaním vakcín. To podľa jeho názoru potom prirodzene zvádza k spájaniu týchto dvoch udalostí.

V podstate sa teda podľa Vojtka ide o podobný prípad ako domnelá súvislosť MMR vakcíny s výskytom autizmu. Vojtek uvádza, že hoci mnoho štúdií súvislosť vyvrátilo, tvrdenie sa stále pravidelne vracia.

Pôvod nového koronavírusu

V rozhovore na diaľku moderátor narazil aj na problematiku pôvodu vírusu a či je vôbec dôležité vedieť, aký je jeho pôvod. „Pre vývoj vakcíny je naozaj dôležité poznať genomickú sekvenciu a imunologické aspekty,“ povedal mikrobiológ. Kedy, kde a za akých okolností k prenosu na človeka došlo, je podružné.

Podľa Vojtka sa s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote dá povedať, že SARS-CoV-2 je vírus, ktorý pôvodne koloval niekde medzi netopiermi a hadmi, než preskočil na človeka. „Je to vývoj, ktorý je pomerne obvyklý,“ hovorí. Je to aj čoraz častejšie, ako človek zasahuje hlbšie do prírody a žije aj vďaka hustote osídlenia blízko divokým zvieratám.

„Je to niečo, čo sa vedelo už dlhšiu dobu a sledovalo sa to niekoľko rokov pred tým, než COVID-19 vypukol. Vznikli tak štúdie, ktoré sledovali vývoj vírusov s potenciálom prenosu na človeka vo zvieratách,“  uzavrel Ivo Vojtek.

Koronavírus a COVID - 19