Rúška škodia zakrytej koži. Lekárka radí, ako to riešiť

Problémy pri nosení rúška zvyčajne mávajú ľudia s niektorými kožnými chorobami. „Ozývajú sa mi napríklad pacientky, ktorým sa zhoršila dermatitída čiže zápal kože,“ hovorí pre Lidovky.cz profesorka Jana Hercogová, prednostka Dermatovenerologickej kliniky 2. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Nemocnici Na Bulovce.

„Problémy majú najmä ženy trpiace atopickým ekzémom.“ Pri ňom je porušený kožný ochranný film, takže sa na koži objavuje zápal prejavujúci sa začervenaním, popraskaním a vysušením pokožky.

U rúšok veľa záleží na tom, z akého materiálu sú a ako často ich musíme nosiť. A tiež akú starostlivosť svojej pleti venujeme. Práve teraz, "v rúškovom období", by sme sa totiž o pokožku mali starať oveľa intenzívnejšie než za bežných okolností. A keď sa objaví problém, nehľadať "riešenie" na internete, ale radšej sa vydať do ordinácie dermatológa.

Bavlna je dobrá voľba

Zatiaľ zrejme neexistuje štúdia, ktorá by zaznamenala, k akým zmenám pleti dochádza v zakrytej časti tváre. „V minulom mesiaci boli publikované prvé správy o kožných problémoch spojených s nosením ochranných pomôcok v rámci súčasnej pandémie COVID-19, ktoré sa ale venujú profesionálom,“ upresňuje profesorka Hercogová. „Vieme, že koža pod rúškom ľudovo povedané nedýcha, je porušená rovnováha vody vo vnútornom a vonkajšom prostredí.“

Vznik kožných ochorení ovplyvňuje vonkajšie prostredie. Napríklad v Singapure, kde je teplé a vlhké podnebie, býva oveľa vyšší výskyt akné ako v krajinách s nižšou vlhkosťou vzduchu. A také prostredie môže vzniknúť aj pod nepriedušnou maskou na tvári.

Predovšetkým záleží na tom, z akého materiálu rúško je a ako dlho ho nosíme. Ak máme domácky ušité rúško z čistej bavlny, s ktorým len občas vyrazíme na nákup, najskôr našej koži žiadne zvláštne nebezpečenstvo nehrozí.

​Oveľa horšie sú ale na tom zdravotné sestry a lekári starajúci sa o pacientov s chorobou COVID-19, pri ktorých patrí k povinným ochranným pomôckam nielen rúško, ale aj respirátor a ochranný kryt či okuliare. Práve u nich môže dôjsť k takzvanej kontaktnej iritačnej alebo aj alergickej dermatitíde, ktorú má na svedomí zaparenie alebo kontakt s materiálom, z ktorého sú ochranné prostriedky vyrobené alebo ako sú dezinfikované.

O niečo menej starostí môžu mať vďaka rúšku snáď len pacienti s niektorými dermatózami citlivými na svetlo, napríklad s ochorením nazývaným lupus. Musia však počítať s tým, že chránená je len tá časť tváre, ktorá je ukrytá pod rúškom.

Koža chce pozornosť

Ak si chceme zachovať peknú pleť, mali by sme o ňu práve teraz starať intenzívnejšie. „To znamená pokožku správne čistiť, teda odstrániť make-up a premazať vhodným hydratačným krémom,“ uvádza profesorka Hercogová. „Najmä ženy v strednom a staršom veku majú vedieť, aký typ kože majú, a venovať veľkú pozornosť výberu správnych kozmetických prípravkov.“

Práve tie môžu totiž niekedy existujúce ťažkosti zlepšiť, ale aj zhoršiť. Kozmetické prípravky obsahujúce vazelínu môžu napríklad prospieť osobám s atopickým ekzémom, ale naopak uškodiť tým, ktorí majú akné.

Mnoho ľudí sa domnieva, že tieto ťažkosti trápia iba mládež v puberte. V skutočnosti však postihujú aj staršiu ženskú populáciu v období menopauzy. Ženy v tomto období riešili otázku, či sa líčiť, a mnohé si začali líčiť iba oči. Podľa slov profesorky Hercogovej to však nie je správne.

„Súčasťou rozumného líčenia je totiž hlavne aplikácia make-upu, ktorý okrem iného chráni pleť pred ultrafialovým žiarením a ďalšími vonkajšími škodlivinami,“ hovorí. „Zároveň hydratuje pokožku, zabraňuje vzniku pigmentácií aj predčasnému starnutiu, a jeho aplikácia je preto vhodná.“

Rovnako tak vhodné je ale tiež dôkladné večerné odlíčenie, na ktoré by ani dnes nemali ženy zabúdať. Ak majú po náročnom období pleť príliš suchú, môžu im s lepšou hydratáciou pomôcť aj kozmetičky, ktoré práve tento týždeň znovu otvárajú svoje praxe.

V spolupráci s kožným lekárom si vedia poradiť aj s problematickou aknóznou pleťou. Ak sa ale objaví kožný problém, mal by ho najprv konzultovať kožný lekár.

Záleží aj na pestrej strave

Kvalitu pleti však ovplyvňuje nielen vonkajšie prostredie, ale aj naša životospráva. „Najmä jej prospieva dostatok spánku, pohyb vonku, cvičenie a zdravá strava,“ vypočítava profesorka Hercogová. „A tiež pozitívna nálada, ktorá teraz mnohým ľuďom chýba.“

Zvýšenou konzumáciou rôznych potravinových doplnkov pleť nevylepšíme, niekedy si môžeme aj uškodiť. Zdravý človek získa potrebné množstvo vitamínov i minerálnych látok z pestrej stravy. A ak sa stravuje nezdravo, je to na jeho pleti poznať.

Výrobcovia kozmetických prípravkov hocikedy zdôrazňujú omladzujúce účinky niektorých vitamínov, napríklad vitamínu E, nateraz však žiadna štúdia túto domnienku nepotvrdila. Niektoré práce iba zaznamenali jeho priaznivý vplyv v doplnkovej liečbe atopického ekzému.

V poslednej dobe sa objavil takzvané kožné vitamíny. „Ak už ich pacienti berú, potom by to s nimi určite nemali preháňať,“ varuje Jana Hercogová. „Dopriať si pred letom vitamínovú kúru určite neuškodí, ale brať ich pravidelne bez odporúčania lekára celý rok určite správne nie je.“

Mnoho ľudí sa tiež domnieva, že zvýšená konzumácia tekutín môže priaznivo ovplyvniť hydratáciu pokožky. V skutočnosti to zatiaľ tiež žiadna štúdia spoľahlivo nepotvrdila. Správny pitný režim síce celkovo organizmu prospieva, ale k zlepšeniu hydratácie kože týmto spôsobom nedochádza.

Koronavírus a COVID - 19