Med je liek aj jed. Aké sú riziká zdravého sladidla

„Pi mlieko, jedz med, cvič, chodievaj do divadla a dožiješ sa vysokého veku.“ Súčasný človek by z nápisu na chráme v Luxore už zrejme vyškrtol mlieko, koronakríza dočasne vložila do zátvorky aj zdravotné účinky divadla, zato imidž medu je čoraz lepší. O včelách ani nehovoriac. Nečudo – zvlášť u našinca.

Včelárstvo má na našom území dlhú históriu a slovenské medy dodnes patria k svetovej špičke. Veď naša domáca „medová“ legislatíva je ešte prísnejšia ako tá európska. A vedeli ste, že okrem tradičného agátového, lipového, repkového či medovicového sa na Slovensku stáča aj ďatelinový, facéliový, gaštanový, horčicový, pohánkový, vrbkový či javorový?

​Navyše, chuťový profil medov sa stále vyvíja – a to aj vďaka presunu včiel do miest, v ktorých je úplne iné zloženie rastlín. Od mája okrem panelákových striech či parkov okupujú dokonca aj prezidentskú záhradu. A odborníci dúfajú, že expanzia úľov bude pokračovať. Okrem ekologických dôvodov za tým treba hľadať aj tie pragmatické.

Spotreba medu stúpla u Slovákov od prevratu takmer sedemnásobne, zato množstvo včelárov kleslo na polovicu. A vzhľadom na ich priemerný vek (62 rokov) treba očakávať ešte horšie časy. A teda aj nezdravšie. Lebo medy z Číny či Argentíny, ktoré vo veľkom obsadzujú poličky supermarketov, sa kvalitou tým slovenským obvykle ani len neblížia.

Samozrejme, z toho automaticky nevyplýva, že domáci med rovná sa kvalitný med. No pokiaľ dobre poznáte rizikové faktory, šanca, že sa dopátrate nádoby so skutočne výživným jantárovým obsahom, sa prudko zvyšuje.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.