Trvalejšia imunita proti COVID-19 nefunguje, vedci možno objavili novú liečbu

Na jar, v čase núdzového stavu a minimálneho poznania nového koronavírusu, kalkulovala susedná Česká republika so stratégiou pozvoľného priechodu choroby populáciou - aby si na ňu vytvorila kolektívneu imunitu. Poznatky z domova i cudziny ale túto cestu definitívne zmietli.

„V apríli sme hovorili, že koncept premorenia je možný, ale či je skutočne funkčný, ukážu až štúdie, ktoré sa plánovali ako u nás, tak aj v cudzine. Aj zo zahraničných štúdií vyšlo najavo, že výskyt protilátok u obyvateľov najviac zasiahnutých lokalít je minimálny,“ uviedol pre server Lidovky.cz Rastislav Maďar, epidemiológ a člen odborného tímu pri ministerstve zdravotníctva.

Indíciu na to, že úvahy o premorení sú nesprávne, poskytol májový český prieskum. Na reprezentatívnej vzorke mapoval, koľko ľudí tu COVID-19 chytilo a či im po ňom ostali protilátky. Ukázalo sa, že imunizácia spoločnosti sa odbíja v nízkych promile.

Spoliehanie na vakcínu

Ešte dôležitejšie pre opustenie mantry kolektívnej imunity sú ale poznatky zo štátov, ktoré nechali bežať divoké premorovanie, napríklad zo Švédska. Expozícia tamojších obyvateľov vírusu bola násobne väčšia ako u Čechov, ktorí vzápätí zostali doma, so zatvorenými obchodmi aj službami. Ale ani tam sa odolnosť nevytvorila.

Odborné závery ukazujú, že len pri vážnych prípadov zostane relevantné množstvo protilátok v tele nakazených a že aj u nich je to otázka mála mesiacov. Väčšina populácie prejde nakazením s minimálnymi príznakmi, niektorí bez nich. U takých sa protilátky nevytvárajú.

„Koncept premorenia sa ukázal ako chybný. Stratégia, na ktorú sa spoliehali aj krajiny ako Švédsko a pri ktorej by došlo k dosiahnutiu imunity prirodzenou cestou, sa ukázala ako nedosiahnuteľná,“ uviedol Maďar.

Jediným spôsobom vytvorenia imunity je stávka na imunitu bunkovú čiže na vakcínu. K poznaniu dospel celý svet a na vývoj aj dostupnosť očkovania je obrovský tlak.

Aj cez to, že Európska únia vyzýva krajiny, aby nekonali ohľadom vakcín na regionálnej úrovni, niekoľko jej členov, rovnako ako Spojené štáty či Spojené kráľovstvo, už o vakcínu AstraZeneca požiadali po vlastnej osi.

Bránili množeniu vírusov

Yunjeong Kim a Kyeong-Ok Chang, virológovia z Kansas State University, zverejnili v prestížnom lekárskom časopise Science Translational Medicine štúdiu, ktorá hovorí o možnej terapeutickej liečbe COVIDu-19.

Odhaľuje, ako inhibítory proteázy s malými molekulami vykazujú účinnosť proti ľudským koronavírusom. Tieto proteázy, známe ako 3CLpro, hrajú pri replikácii koronavírusu životne dôležitú úlohu.

Štúdia demonštruje, že táto séria optimalizovaných 3CLpro inhibítorov blokovala replikáciu ľudských koronavírusov MERS-CoV a SARS-CoV-2 v kultivovaných bunkách a na myšiach. Tieto zistenia naznačujú, že séria zlúčenín by sa mala ďalej skúmať ako potenciálny liek pre infekciu ľudským koronavírusom.

Koronavírus a COVID - 19