Predchádzajúce výskumy ukazovali, že protilátky vytvorené organizmom pre obranu proti potenciálnemu návratu infekcie by mohli do niekoľkých mesiacov z tela zmiznúť.
To by znamenalo, že koronavírus môže telo napadnúť opakovane. Server Business Insider však uvádza, že vedci pri týchto štúdiách zabudli na fakt, že ľudský imunitný systém má niekoľko vrstiev, ktoré bojujú proti útočiacim patogénom.
Svoju úlohu totiž zohrávajú predovšetkým biele krvinky, ktoré majú špecifické pamäťové schopnosti, ktoré telu môžu pomôcť v boji pri prípadnej opakovanej nákaze koronavírusom.
Telo si infekciu pamätá
Kľúčovým typom sú takzvané pamäťové T-lymfocyty (čiže T-bunky), ktoré identifikujú a ničia napadnuté bunky a zároveň informujú takzvané B-bunky, aby vytvorili nové protilátky proti danému druhu vírusu.
V piatok vyšla v magazíne Cell štúdia, podľa ktorej každý, kto prekoná chorobu Covid-19 (a to aj pacienti s miernym alebo asymptomatickým priebehom), získa špecifické T-bunky, ktoré pomôžu zničiť koronavírus, pokiaľ sú mu v budúcnosti znova vystavené.
"Pamäťové T-bunky sa pravdepodobne ukážu ako kritický faktor v dlhodobej imunitnej ochrane proti chorobe covid-19," uvádzajú autori štúdie.
"Práve tieto bunky totiž môžu zabrániť opakovanému ťažkému priebehu nákazy," dodávajú vedci s tým, že T-lymfocyty môžu v tele zostať po mnoho rokov, kým úroveň protilátok sa po prekonanej infekcii znižuje. Štúdia upozorňuje, že aj ľudia, ktorí žiadne protilátky nemajú, disponujú špecifickými T-bunkami.
Horúci vývoj, hovorí Fauci
Autori štúdie skúmali krv 206 pacientov zo Švédska, ktorí prekonali nákazu koronavírusom a to s rozdielnym priebehom (od asymptomatického po ťažký).
Vedci zistili, že nech bol priebeh choroby akokoľvek silný, telo vždy prišlo so silnou reakciou spomínaných T-buniek. Ukázalo sa, že aj pacienti, ktorí boli negatívne testovaní na prítomnosť protilátok, si vytvorili pamäťové T-lymfocyty.
Šéf amerického Národného inštitútu alergických a infekčných ochorení (NIAID) a hlavný americký epidemiológ Anthony Fauci označil podobné štúdie súvisiace s výskumom T-buniek za "skvelú správu", uvádza Business Insider.
"Vo výskume T-buniek dochádza v súčasnosti k horúcim veciam," uviedol epidemiológ Fauci v rozhovore, ktorý NIAID zverejnil na Facebooku. "Ľudia, ktorí zrejme nemajú vysoké úrovne protilátok, a to napriek tomu, že sú alebo boli nakazení, majú aj tak dobré reakcie T-lymfocytov," dodal Fauci.
Podobné výsledky
Iná štúdia, ktorá bola publikovaná v júli, uvádza, že zo skupiny 36 uzdravených pacientov všetci produkovali pamäťovej T-bunky, ktoré telo špecificky vytvorilo pre boj s novým koronavírusu.
Ďalšia štúdia, ktorá vyšla v magazíne Nature, ukázala, že z 18 skúmaných pacientov ich viac ako 80 percent vyvinulo špecifický typ T-buniek.
Oba výskumy navyše naznačujú, že spomínaný druh buniek by sa mohol objavovať aj v telách pacientov, ktorí s koronavírusom do styku nikdy neprišli.
Ako najpravdepodobnejšie vysvetlenie pre tento jav sa podľa vedcov javí takzvaná skrížená reaktivita, kedy T-bunky vyvinuté v boji s iným vírusom reagujú na podobný, aj keď doposiaľ neznámy patogén.
V tomto prípade by mohlo ísť o bunky, ktoré vznikajú v boji s inými druhmi koronavírusov, ktoré napríklad spôsobujú bežné prechladnutie.