Následky koronavírusu? Aj mierny priebeh môže poškodiť srdce a mozog, hovorí vedec

Prečítajte si rozhovor s experimentálnym onkológom Aleksim Šedom, novým námestníkom českého ministra zdravotníctva, ktorý poskytol časopisu Téma.  

Covid-19: je to niečo ako obyčajná chrípka, alebo smrtiaca pandémia? 

Pandémia to každopádne je. Postihuje globálne celý svet. Každých sto hodín pribúda milión nakazených, každých pätnásť sekúnd jeden mŕtvy. Diskutuje sa o následkoch po tomto ochorení, aj po relatívne ľahkých priebehoch. O tom skôr nevieme, ako vieme. K tomu sa budeme môcť vyjadriť až po rokoch. U chorých môže dochádzať k poruchám krvnej zrážanlivosti. Zhodou okolností nedávno sesternica môjho kolegu mala ľahký priebeh nákazy koronavírusu, po 14 dňoch začala normálne fungovať, a dva dni nato dostala embóliu (upchatie cievy, pozn. red.) A zomrela. V päťdesiatich rokoch.

Ťažko chorých teraz nie je toľko, ale to nie je dôvod na bagatelizáciu. Stále je potrebné, aby sa ľudia chránili, pretože nevieme, aké následky sa u chorých môžu prejaviť neskôr. Nevieme, aké percento ľudí, ktorí covid-19 prekonali, bude mať následky - napríklad zníženú vitálnu kapacitu pľúc, spomínané poruchy zrážania krvi či postihnutie nervovej sústavy.

Po odznení pandémie môžeme mať významnú časť populácie, ktorá bude chronickými pacientmi. Je tiež zrejmé, že koronavírus môže poškodiť u mladších pacientov s miernym priebehom choroby nielen srdce, ale aj mozog - môže viesť k neurologickým prejavom. Nešíril by som rozhodne paniku, že každý, kto prekonal covid, bude mať kardiomyopatiu (skupina ochorení srdcového svalu spojených s poruchou srdcovej funkcie, pozn. red.), ktorá môže končiť až transplantáciou. Ostatne tento problém môže nastať aj po chrípke. Každopádne je lepšie covid-19 neprekonať.

To neznie veľmi optimisticky...

Vývoj choroby covid-19 sa nedá dobre predvídať. Hovorí sa, že v medicíne sa väčšinou dejú veci obyčajné. Ale nie je to tak vždy. Niekto môže byť počas prvého týždňa v pohode, potom sa to výrazne zmení. Rozvoj tohto ochorenia závisí na imunite každého pacienta. Každý reagujeme inak. Kedysi napríklad na španielsku chrípku (celosvetová pandémia v rokoch 1918 až 1920, pri ktorej zomrelo 50 až 100 miliónov ľudí, pozn. red.) mladí ľudia reagovali horšie, pretože majú výkonnejší imunitný systém.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Vyskúšajte digitálne predplatné a dočítajte článok až do konca.
len za
1€!

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.