Svätý grál medicíny umožnil ľudstvu hrať sa na Boha

Seriál o najvýznamnejších ľudských objavoch vydával Magazín Víkend.

Skúšali ste chytiť jašteričku za chvost? Potom iste viete, že vám zostane v ruke. Jašterica chvost odhodí, aby mohla utiecť. Za nejaký čas jej dorastie nový.

Ale prečo podobne "zázračná" regenerácia končatín a ďalších poškodených častí tela nefunguje aj u človeka? Pozor, možno to pôjde. A napríklad to ani nebude dlho trvať.

Obrovský biznis

Ľudské telo obsahuje asi 230 druhov buniek. Tie plnia rôzne funkcie, takže tvarom a stavbou sa od seba líšia. Nervová bunka je veľmi odlišná od bunky svalu, bunka kože sa ani náznakom nepodobá nervovej bunke.

Všetky tie bilióny (milióny miliónov) alebo skôr trilióny (milióny biliónov) buniek, z ktorých sme vystavení, pritom vznikli z jedného jediného východiskového druhu. Hovorí sa mu kmeňová bunka a môžeme si ho predstaviť ako malé dieťa.

Keď sa dieťa narodí, môže sa v živote stať čímkoľvek. Svätcom, vrahom, prezidentom... Dieťa sa len musí rozhodnúť, akú budúcnosť si zvolí.

Kmeňová bunka je na tom rovnako. Môže sa premeniť v akúkoľvek špecializovanú bunku v tele. Odborne sa tomu hovorí diferenciácia.

A teraz si predstavte, že by sa lekári naučili kmeňové bunky "prehovoriť", aby sa menili presne podľa nášho želania. Medicína by potom dokázala opraviť prakticky akékoľvek poškodenie v tele.

Nevidiacim by dorástla nová očná sietnica, ľuďom po infarkte by sa bezo zvyšku zahojilo poškodené srdce, pacientom s Alzheimerom by sa zregeneroval mozog, bezzubým by v ďasne vypučal tretí alebo štvrtý chrup...

Možnosti liečby kmeňovými bunkami sú prakticky nekonečné. "Svätý grál medicíny", ako sú niekedy nazývané, zrejme bude aj kľúčom k predĺženiu ľudského života - telo opotrebované vekom kmeňové bunky jednoducho opravia.

Až na to, že to ešte veľmi nevieme. Vieme, že to teoreticky ide, vedci z celého sveta na tom usilovne pracujú, ale výsledky sú zatiaľ otázne. Na výskum idú však miliardy, pretože tu sú vyhliadky obrovského biznisu. Univerzálny liek na čokoľvek, čo sa v tele pokazí alebo rozbije, by úplne zmenil ako lekárstvo, tak spoločnosť.

Hra na Boha?

Objaviteľ kmeňových buniek sa nedá presne určiť. Schopnosť bunkovej diferenciácie opísal už v roku 1905 nemecký lekár Artur Pappenheim, ale s podrobným výskumom začal až v roku 1963 vedecký tím okolo Ernesta A. McCulloch a Jamesa E. Tilla z univerzity v Toronte. Názov "kmeňové bunky" sa začal bežne používať až po roku 1980.

Výskum kmeňových buniek okrem nadšenia vzbudil aj odpor. Dospelé kmeňové bunky sa totiž síce vyskytujú napríklad v kostnej dreni, krvi alebo tukovom tkanive, ale tie nevzbudzujú také nádeje.

Oveľa sľubnejšie vyzerajú pokusy s embryonálnymi kmeňovými bunkami, obsiahnutými v ľudskom embryu v ranom štádiu vývoja.

Máme beztvarý zhluk niekoľkých stoviek buniek už považovať za človeka? A môžeme získavať kmeňové bunky napríklad z nevyužitých zárodkov po umelom oplodnení? O etike celej veci sa vedú búrlivé diskusie.

V novembri 1998 izoloval embryonálne zárodočné bunky americký biológ James Thomson. Konzervatívne kresťanské kruhy varujú, že sa hráme na Boha. Desí vás to?

Predstavte si sami seba v koži paraplegika. Rad ľudí skončí na vozíku po autohavárii alebo nešťastnom skoku.

Po náraze sa im prerušia nervové vlákna v mieche, čo znamená stratu hybnosti nôh a rúk (záleží na tom, kde presne je miecha poškodená).

Keby sa do miechy dopravili kmeňové bunky, ktoré by sa zmenili v neuróny, paraplegik by sa zdvihol z vozíka a zahodil by barle.

Pacientom po amputácii by dorástli ruky rovnako ako jašteričí chvost. Využitie kmeňových buniek je však ešte len na začiatku.