Tabu s názvom poruchy osobnosti. Predstavujeme najrozšírenejšie z nich
Úzkosť, depresia, problémy so vzťahmi. Psychickej nepohode občas čelíme všetci. No tieto prejavy môžu neraz signalizovať aj závažnejší problém. Napríklad poruchu osobnosti. Trpí ňou najmenej desať percent ľudí a zďaleka nie všetci sa na ňu liečia. Ako rozpoznať, či sa tento problém netýka aj vás alebo vašich blízkych?
Porucha osobnosti, v staršej terminológii psychopatia, dodnes patrí k najstigmatizovanejším psychickým ťažkostiam.
Priznať, že trpíte depresiou alebo bipolárnou poruchou, či dokonca schizofréniou, je v súčasnosti už ako-tak akceptovateľné.
Ak však vaša diagnóza znie napríklad histriónska či nebodaj paranoidná porucha osobnosti, „coming outu“ sa mnohí radšej zdržia. Dôvodov je viac.
V prvom rade neznalosť spoločnosti a z nej (pochopiteľne) vyplývajúci strach. Poruchy osobnosti zadefinovala psychiatria oveľa neskôr ako psychické ochorenia typu schizofrénia.
No je tu ešte jeden háčik. Donedávna aj samotní psychiatri – prinajmenšom väčšina z nich – považovali poruchy osobnosti za neliečiteľné. Našťastie, toto presvedčenie je už dávno vyvrátené.
Čo to teda porucha osobnosti vlastne je, ako nám vstupuje do života a ako zistiť, či za našimi problémami nestojí práve ona?
Keď si nesadnú gény s výchovou
Pod slovom psychopat si väčšina ľudí predstaví chladnokrvného jedinca bez empatie, ktorý sa nedokáže zaradiť do spoločnosti a vysoko pravdepodobne sa počas života ocitne minimálne na hrane zákona.
Áno, čiastočne ide o realistickú predstavu. Ľudia s neschopnosťou porozumieť svojim emóciám (alebo ich vôbec cítiť) a predstaviť si emócie druhých naozaj existujú a oficiálne spadajú do kategórie disociálnej poruchy osobnosti.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 94% na dočítanie.
Nedozvedeli ste sa všetko?
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.