Tabu s názvom poruchy osobnosti. Predstavujeme najrozšírenejšie z nich

Porucha osobnosti, v staršej terminológii psychopatia, dodnes patrí k najstigmatizovanejším psychickým ťažkostiam.

Priznať, že trpíte depresiou alebo bipolárnou poruchou, či dokonca schizofréniou, je v súčasnosti už ako-tak akceptovateľné.

​Ak však vaša diagnóza znie napríklad histriónska či nebodaj paranoidná porucha osobnosti, „coming outu“ sa mnohí radšej zdržia. Dôvodov je viac.

V prvom rade neznalosť spoločnosti a z nej (pochopiteľne) vyplývajúci strach. Poruchy osobnosti zadefinovala psychiatria oveľa neskôr ako psychické ochorenia typu schizofrénia.

No je tu ešte jeden háčik. Donedávna aj samotní psychiatri – prinajmenšom väčšina z nich – považovali poruchy osobnosti za neliečiteľné. Našťastie, toto presvedčenie je už dávno vyvrátené.

Čo to teda porucha osobnosti vlastne je, ako nám vstupuje do života a ako zistiť, či za našimi problémami nestojí práve ona?

Keď si nesadnú gény s výchovou

Pod slovom psychopat si väčšina ľudí predstaví chladnokrvného jedinca bez empatie, ktorý sa nedokáže zaradiť do spoločnosti a vysoko pravdepodobne sa počas života ocitne minimálne na hrane zákona.

Áno, čiastočne ide o realistickú predstavu. Ľudia s neschopnosťou porozumieť svojim emóciám (alebo ich vôbec cítiť) a predstaviť si emócie druhých naozaj existujú a oficiálne spadajú do kategórie disociálnej poruchy osobnosti.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 94% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.