Vakcíny od Pfizeru a BioNTech chránia pred novou mutáciou, ukázala štúdia

Vedci v posledných dňoch vyjadrovali znepokojenie nad juhoafrickým variantom, podľa nich môže znižovať účinnosť vakcín.

Oba varianty majú mutáciu zvanú N501Y. Tá sa vyznačuje ľahko zmenenou bielkovinou na bodcoch vírusu, ktoré umožňujú prichytiť sa k vonkajšej membráne napadnutých buniek.

Vedci sa domnievajú, že kvôli tejto zmene sa nové varianty koronavírusu dokážu šíriť rýchlejšie. Väčšina teraz vyrábaných vakcín je vyvinutá tak, aby naučili telo rozoznávať bielkovinu bodcov a brániť sa proti nej.

Pfizer v spolupráci s vedcami z Galvestone vykonal laboratórne testy, či mutácia má nejaký vplyv na túto vlastnosť očkovacej látky.

Použili krvné vzorky 20 ľudí, ktorí vakcínu dostali. Protilátky, ktoré v sebe títo ľudia mali, si dokázali pri laboratórnych testoch s vírusom úspešne poradiť.

AP upozorňuje, že táto štúdia je predbežná a čakajú ju ďalšie opakovanie a vyhodnocovanie. Podľa Philipa Dormitzera, hlavného vedeckého garanta firmy Pfizer, ale ide o "veľmi upokojujúce zistenie, že mutácia, ktorá v poslednej dobe spôsobila toľko starostí, podľa všetkého nie je pre vakcínu problém".

AP pripomína, že vírusy sa počas prenosu medzi ľuďmi neustále mierne menia a vedci tieto malé modifikácie využili na to, aby vystopovali, ako sa koronavírus šíril po svete. Pred rokom sa prvýkrát objavil v čínskej provincii Chu-pej.

Znepokojujúci juhoafrický variant

Dormitzer však priznal, že mutácia nájdená v juhoafrickom variante covidu vzbudzuje dôvody na znepokojenie.

Výskumníci z amerického laboratória Bloom Lab zistili, že juhoafrický variant u niektorých testovaných jedincov spôsobil "veľmi výrazné zníženie neutralizácie (vírusu) prostredníctvom séra". Znamená to, že protilátky vytvárané vakcínami nemusia byť také účinné.

"Juhoafrický variant nesie mutáciu spike proteínu (povrchový proteín koronavírusu, ktorý funguje ako akési chniapatko, poznámka redakcie) nazývaného E484K, ktorý nie je prítomný v britskom variante. Ukázalo sa, že mutácia E484K znižuje rozpoznávanie protilátok," vysvetľuje profesor biológie Francois Balloux z University College London, prečo sa vedci pozerajú na juhoafrický variant s obavami.

Podľa Johna Bella, imunológa z University of Oxford, pokiaľ by došlo k nepravdepodobnému scenáru a juhoafrický variant by skutočne významne znížil účinnosť vakcín, potom by trvalo okolo štyroch alebo šiestich týždňov, než by sa vytvorila modifikovaná vakcína. "Sme v hre na mačku a myš," tvrdí Bell.

Juhoafrický variant momentálne prevažuje v Juhoafrickej republike a Brazílii. Objavil sa ale aj Švajčiarsku, Fínsku, Japonsku, Austrálii, Zambii, Francúzsku a Južnej Kórei alebo Británii.

"Je to oveľa väčší problém ako britský nový variant koronavírusu," varoval v pondelok britský minister zdravotníctva Matt Hancock.

"Viac politika ako veda"

Americký čelný epidemiologický expert Anthony Fauci povedal serveru Newsweek, že by bol prekvapený, keby sa juhoafrický variant neobjavil aj v USA. Úrady zatiaľ nič nehlásili.

Podľa bývalého šéfa amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv Scotta Gottlieba je nutné zrýchliť tempo očkovania v USA, než sa nové varianty covidu dostanú do Spojených štátov.

"Teraz vakcína môže slúžiť ako zarážka proti tomu, aby tieto varianty získali tu v Spojených štátoch oporu. Ale my musíme (najskôr) zrýchliť tempo očkovania."

Juhoafrickí vedci vykonávajú takzvané neutralizačné testy, ktorými sa pokúšajú zistiť, nakoľko sú vakcíny proti miestnemu variantu spoľahlivé.

Experimentujú s krvnými vzorkami ľudí s protilátkami a s ľuďmi, ktorí dostali vakcínu, píše agentúra AP. Pokúšajú sa zistiť, či imunitné látky proti starším variantom poskytujú aj ochranu proti novšej verzii.

Infekčný expert z University of KwaZulu-Natal Richard Lessells, ktorý dohliada na testy, sa domnieva, že je príliš skoro označovať juhoafrický variant za nebezpečnejšiu verziu koronavírusu než je britská mutácia. Podľa neho "ide skôr o politiku než vedu".