Podľa Kvaka funguje program na podobnom princípe ako samoriadiace autá. "Základom nášho programu je neurónová sieť, ktorá analyzuje veľa röntgenových snímok, pri ktorých vyhľadáva určité podobnosti. Keď napríklad človek trpí bakteriálnym zápalom pľúc, tak sa na röntgene objavujú rovnaké obrazce a odchýlky u danej choroby.
Na základe týchto zistených odchýlok je neurónová sieť schopná povedať pri novej snímke, či ide o bakteriálne ochorenie," opísal s tým, že teraz pracujú na tom, aby program nazývaný Carebot rozpoznal bakteriálne či vírusové ochorenie.
V praxi by to malo fungovať tak, že do počítača sa nahrá röntgenová snímka. Program tak napríklad počas sekundy určí, či má napríklad pacient pľúca poškodené po prekonanej chorobe COVID-19.
Program by navyše nemusel pomáhať iba na pľúcnych oddeleniach, ale napríklad aj v ordináciách u obvodných lekárov.
Počítače sú neúnavné
Vedci sú už teraz v kontakte so špičkami v odboroch rádiológie a pneumológie, s vedeckými pracoviskami a tiež so zástupcami fakulty nemocnicami.
Ohlasy lekárov sú podľa nich kladné. Podľa primára rádiodiagnostického oddelenia Oblastnej nemocnice Kolín Stanislava Kasíka môže program výrazne uľahčiť prácu lekárom.
"Počítače sú oproti ľuďom (radiológom, pozn. red.) neúnavné, a to, čo sa môže stať rádiológovi, že prehliadne nejakú pľúcnu zmenu, sa nestane počítaču. Aktuálne sú pľúcne zmeny pri covide, najmä pneumónia, alebo sekundárne zmeny po covidovej pneumónii. Radiológom to jednoznačne ušetrí čas, ale pomáha primárne aj v kvalite," opísal. Podľa neho by mohol byť prínosom aj pre mladých rádiodiagnostikov, napríklad ako učebná pomôcka.
Podľa Kvaka je cieľom dostať program tam, kde je napríklad nedostatok potrebných expertov. "Jeden lekár by počas jedného momentu mohol do systému nahrať stovky aj tisíce snímok a hneď by vedel diagnózu a nakoľko percent je správna," opísal.
Sám však upozorňuje, že Carebot nie je neomylný. "Žiadna neurónová sieť nie je stopercentne presná," opísal s tým, že ich úspešnosť sa teraz pohybuje okolo 99 percent. Pričom snímky, u ktorých neurónová sieť definuje chybné ochorenie, následne konzultujú s odborníkmi.
Hudba budúcnosti
Obdobné projekty teraz vznikajú aj v zahraničí. Podľa Kasíka sa pritom takýto program nemusí uplatniť len na röntgenové snímky pľúc.
"Zameranie na pneumóniu je len jednou z možností hodnotenia snímok hrudníka, metóda sa dá ľahko rozšíriť napríklad na detekciu iných pľúcnych nálezov, najmä tumorov či metastáz.
Dajú sa hodnotiť nielen snímky hrudníka, ale zábery všetkých častí tela (hodnotenie štrukturálnych zmien kostí, zlomeniny, pozn. red.) Aj obrazová dokumentácia z iných modalít," opísal. Podľa neho má umelá inteligencia v medicíne veľkú budúcnosť.
Aby sa program českých vedcov mohol uplatniť v praxi, potrebujú k nemu viac dát - viac röntgenových snímok. K tým je ale zložitý prístup.
"Teraz vychádzame z voľných dát, naším cieľom je však získať prístup k lokálnym dátam, teda snímkam z českých nemocníc," uviedol Kvak.
To však nie je jednoduché, pretože röntgenové snímky obsahujú veľmi citlivé dáta pacientov. Zámer manželov tak bude musieť posúdiť etická komisia a ďalší odborníci, než dostanú prístup k týmto dátam. Následne budú musieť zabezpečiť aj kybernetickú bezpečnosť.
Manželia však počítajú, že v horizonte jedného roka by mohli program nasadiť prinajmenšom v experimentálnych a vedeckých pracoviskách, radi by prerazili aj v zahraničí.