Facebook ako dvojsečná zbraň. Nová štúdia odhaľuje jeho vplyv na ľudí

Aj tak sa odrazila mesačná prestávka od používania Facebooku na účastníkoch nového výskumu vedcov zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii. Zmena psychického stavu sa údajne prejavila ako u aktívnych, tak pasívnych užívateľov sociálnej siete.

Výskum tímu zo Stanfordu označil denník The New York Times (NYT) za doteraz najprísnejší svojho druhu. Zúčastnilo sa ho vyše 2500 osôb, pričom subjekty museli dovtedy na Facebooku tráviť aspoň 15 minút denne. Časť z nich po náhodnom výbere utvorila kontrolnú skupinu, ostatní potom dostali 102 dolárov za to, aby pred novembrovými voľbami do amerického Kongresu na štyri týždne prestali sociálnu sieť používať.

Radšej offline aktivity 

Autori štúdie priebežne ich správanie, ako aj členov kontrolnej skupiny, sledovali prostredníctvom viacerých kanálov vrátane SMS správ, dotazníkov či dát o aktivite na Twitteri. Ukázalo sa, že ľudia priestor skôr venovaný Facebooku nezaplnili používaním inej sociálnej siete či aktivitou na internete všeobecne. Naopak uvoľnený čas - v priemere asi hodinu denne - využili najrôznejšími "offline" činnosťami a trávili viac času s rodinou a priateľmi, ale aj sledovaním televízie. Oproti osobám z kontrolnej skupiny potom Facebook používali o poznanie menej aj po ukončení experimentu.

"Deaktivácia spôsobila malé, ale významné zlepšenie v duševnej pohode, obzvlášť potom pri hodnotení vlastného pocitu šťastia, uspokojivosti života, depresie a úzkosti," uvádzajú ďalej americkí vedci. Podotýkajú však, že celkový vplyv na psychiku nebol taký markantný, ako naznačujú predtým vykonané štúdie.

Pozitívny vplyv sa vraj týkal aktívnych aj pasívnych užívateľov. "Našli sme minimum dôkazov, ktoré by podporovali hypotézu nastolenú predchádzajúcimi prácami, že Facebook môže byť lepší pre 'aktívnych' užívateľov, teda napríklad tých, ktorí pravidelne pridávajú komentáre k obrázkom a statusom priateľov a príbuzných, než aby len prechádzali svoje ponuky príspevkov," znie ďalší zo záverov.

V neposlednom rade sa autori výskumu zamerali na prehľad účastníkov o aktuálnych udalostiach alebo ich politickú angažovanosť. Zistili, že abstinenti Facebooku boli menej informovaní, na pravdepodobnosť účasti vo voľbách však zrejme experiment žiadny efekt nemal. "Deaktivácia" údajne neznížila "štatisticky významným spôsobom" politickú polarizáciu v zmysle vnímania osôb s iným presvedčením či aktuálnych správ, významne ale klesla polarizácia "názorov na politické problémy".

Najlepšia vec alebo ničenie ľudstva?

"Ťažko povedať, ako si toto máme vykladať," povedal NYT jeden z autorov štúdie profesor Matthew Gentzkow. "Je možné, že keď ľudia vidia na Facebooku veľa správ a politiky, polarizuje ich to. Ale keď potom na Facebooku nie sú, neznamená to nutne, že ušetrený čas využijú čítaním The New York Times," dodal.

Závery štúdie zdôrazňujú, že v debatách o úskaliach sociálnych médií by sa nemal prehliadať rad ich prínosov pre užívateľov a fakt, že "napĺňajú hlboké a všeobecne rozšírené potreby".

"Čo vidíte v tejto štúdii, je to, že vzostup sociálnych médií a obzvlášť Facebooku je dvojsečná zbraň," povedal Gentzkow. "Mali sme niekoľko rokov, keď Facebook nemohol urobiť chybu. Teraz za sebou máme niekoľko rokov, keď všetko, čo robí, je zle. Facebook je buď najlepšia vec, akú sme kedy mali, alebo ničí ľudstvo. Je to úplne rovnaké ako diskusia okolo nástupu televízie. Musíme začať chápať nuansy toho, čo táto technológia vlastne so svetom robí," dodal.

Podľa Erika Brynjolfssona z Massachusettského technického inštitútu (MIT) odviedli Gentzkow a jeho tím skvelú prácu, pričom dokázali nájsť kauzálne súvislosti. "Toto je cesta, ako zodpovedať otázky tohto druhu," povedal NYT.