Budú mať ľudia superzrak? Vedci to už dokázali u myší

Myši nemajú ktovieako ostrý zrak. Pre svoj nočný život ho ani nepotrebujú a spoliehajú sa predovšetkým na vynikajúci čuch. Ak by sme sa na svet pozerali myšacími očami, boli by sme prakticky slepí. Ani rozlišovaním farieb myš nikoho neomráči. V súlade s potrebami nočného tvora tvoria 97 percent svetlocitlivých buniek v sietnici myšacieho oka tyčinky pre čiernobiele videnie.

Čapíky pre farebné videnie má myš uspôsobené na zachytenie zelenej farby a ultrafialového žiarenia. Žltú, oranžovú alebo červenú nerozozná. Pre myši pobehujúce v laboratóriách univerzity v čínskom Chej-fej to však neplatí. Vidia aj to, čo je zraku drvivej väčšiny cicavcov vrátane človeka dôkladne skryté. Ich oko vníma infračervené žiarenie, uvádzajú Lidovky.cz.

Nanočastice v oku

Tím čínskych vedcov, ktorých viedol Tchien Süe, vyvinul v spolupráci s kolegami z Massachusettskej univerzity v americkom Worcesteri zvláštny materiál, ktorý po ožiarení infračerveným svetlom s vlnovou dĺžkou 980 nanometrov vyžaruje zelené svetlo s vlnovou dĺžkou 535 nanometrov. Nanočastice z tohto materiálu fungujú ako akýsi „prevodník“ meniaci neviditeľné infračervené žiarenie na zelené svetlo, ktoré zvieratá vidia bez najmenších problémov.

Süe a jeho spolupracovníci spojili nanočastice so špeciálnou bielkovinou, ktorá sa viaže na bunky v sietnici myšacieho oka. Bielkovina si nevyberá a púta nanočastice tak na čapíky, ako aj na tyčinky. Keď vedci vstrekli myšiam nanočastice napojené na bielkovinu do komory oka, naviazali sa na sietnicu. Prichádzajúce infračervené žiarenie v nich indukovalo vznik zeleného svetla. Oko v tejto situácii reaguje rovnako, ako keby obraz neprichádzal v infračervenom žiarení, ale v zelenom svetle.

O tom, že myši s takto upravenou sietnicou skutočne vidia infračervené žiarenie, sa vedci presvedčili mnohými spôsobmi. Kým oko obyčajných myší na infračervené žiarenie nijako nereaguje, v prípade myší vybavených nanočasticami vyvolá stiahnutie zrenice v obrane pred oslnením. Ak zvieratá zakúsili pri infračervenom bliknutí nepríjemný zážitok, naučili sa veľmi rýchlo infračerveného žiarenia báť. Ak vedci označili pokusným myšiam cestu z bludiska infračervenými značkami, dokázali myši podľa týchto ukazovateľov nájsť správnu cestu.

„Bolo to niekedy trochu hrôzostrašné divadlo,“ priznáva Tchien Süe v rozhovore pre vedecký týždenník Nature. „Ukážete myšiam rôzne značky, ktoré vy sami nevidíte. Pre vás je to proste len tma. Ale myši si medzi nimi dokážu správne vybrať.“ Süe s kolegami zverejnili výsledky svojho výskumu v poprednom vedeckom časopise Cell.

Ľudia so superzrakom?

Vojaci, ale napríklad aj záchranári alebo zoológovia študujúci nočnú faunu vidia, čo sa v tme okolo nich deje, vďaka prístrojom na nočné videnie. Nesiahnu teraz niektoré armády k zlepšeniu zraku príslušníkov špeciálnych kománd tak, aby vojaci mohli operovať pod pláštikom tmy bez techniky pre nočné videnie?

Vedúci čínskeho tímu Tchien Süe považuje možnosť vybaviť človeka „superzrakom“ za celkom reálnu. Ostatní experti sú však ku skorému uskutočneniu vízie hraničiacej so science fiction skeptickí. Poukazujú napríklad na skutočnosť, že použité nanočastice obsahujú toxické ťažké kovy. Süe už však oznámil, že jeho tím intenzívne vyvíja „prevodníkové“ nanočastice na organickej báze. Tie by mohli byť k ľudskému zdraviu oveľa šetrnejšie ako ťažké kovy.

Ak by mal byť človek vybavený „superzrakom“ natrvalo, zrejme by si musel „prevodníkovú“ výbavu z nanočastíc na sietnici obnovovať. Väčšina odborníkov pripúšťa, že pre armádu predstavuje zdokonaľovanie tejto technológie veľké pokušenie. Metóda sa však hodí aj na prozaickejšie účely. Oči farboslepých ľudí by vďaka nej mohli získať chýbajúcu citlivosť na červené svetlo.