"Nezastaviteľný" rast obnoviteľných zdrojov sa v roku 2018 zastavil

Ako uvádzajú štatistiky zozbierané Medzinárodnou agentúrou pre energiu (IEA), celkový výkon obnoviteľných zdrojov postavených a uvedených do prevádzky v minulom roku nebol vyšší ako v roku 2017. Stalo sa to prvýkrát od roku 2001. V oboch rokoch boli nainštalované zdroje zhruba o výkone 177 GW, uvádza Technet.cz.

Hlavného "vinníka" IEA našla v Číne, presnejšie povedané v takmer presne rok starom rozhodnutí výrazne obmedziť podporu fotovoltaických elektrární. Výnos, ktorý na burze zrazil ceny firiem z odboru o desiatky percent, prišiel úplne nečakane na konci minulého mája a úplne zmenil zavedené pravidlá. Okrem iného znižoval výkupnú cenu elektriny a zaviedol celkový dotačný strop pre tento druh elektrární (bol 10 GW, ale nepočítali sa do neho projekty dokončené ku koncu mája).

Hoci sa teda očakávalo, že krajina uvedie do prevádzky viac fotovoltaiky ako v roku 2017, nakoniec bol medziročný trend opačný. Kým v roku 2017 Čína uviedla do prevádzky solárne elektrárne s výkonom 53 GW, v roku 2018 to bolo nakoniec zhruba o pätinu menej, teda približne 44 GW. Celkový výkon čínskych fotovoltaických elektrární dnes činí zhruba 170 GW (celkový výkon nemeckých je cca 40 GW).

Hoci oficiálne čínske miesta mlčia, pretože sa nikomu zodpovedať nemusia, podľa dostupných informácií bola najpravdepodobnejším dôvodom obmedzenia pomoci snaha znížiť deficit štátneho fondu na podporu obnoviteľných zdrojov. Ten už má v súčasnosti deficit vyše 100 miliárd jüanov a dalo sa predpokladať, že naďalej narastie.

Odbor si nakoniec s ukončením podpory poradil lepšie, než analytici očakávali. Bezprostredne po oznámení sa objavili odhady, že v Číne sa nakoniec inštaluje len niečo vyše 30 GW nového výkonu vo fotovoltaike. Tento rok však prišlo ďalšie ochladenie: za prvý štvrťrok tohto roka boli v Číne uvedené do prevádzky solárnej elektrárne s výkonom zhruba 5,2 GW.

Celkový výkon by však mohol byť vyšší, snáď niekde medzi 30-40 GW. Čína totiž zatiaľ oznámila, že nové projekty bude podporovať aspoň nepriamo, napríklad lepším prístupom k pôžičkám, podporou dlhodobých odberových zmlúv s distribútormi a predovšetkým prísľubom kompenzáciou za tú vyrobenú elektrinu, ktorú sieť nedokáže z kapacitných či iných dôvodov odobrať.

Nejde (len) o panely
Pretože Čína a všeobecne práve fotovoltaika boli ťahúňmi rastu obnoviteľných zdrojov v posledných rokoch (vietor už často nestačí cenovo konkurovať), dá sa opatrne predpovedať, že v tomto roku by trend mohol byť pomerne blízky tomu minuloročnému. Zrejme sa nedá očakávať prudký vzostup celkovej inštalovanej kapacity.

To aj napriek tomu, že celkovo sa dá očakávať ďalší pokles ceny panelov a snáď aj ďalších komponentov. Trhu stále dominujú, a ešte zrejme roky budú dominovať, kremíkové panely, ich výrobnú cenu sa v posledných rokoch nedarí dramaticky znižovať. Trendom je teda zvyšovanie výkonu pri zachovaní či miernom navýšení ceny. Napríklad predlžovaním ich životnosti z bežných dvadsiatich na tridsať rokov či zavádzaním "obojstranných" panelov, ktoré zbierajú svetlo i svoju zadnú stranu. Články na zadnej strane samozrejme vyrobia výrazne menej elektriny ako na prednej, ale všetko je len otázka ceny. Ak sú takéto panely napríklad o 10 percent drahšie, ale vyrobia o 15 percent viac elektriny, investorom sa oplatí už sama úspora za miesto.

Zvlášť preto, že v rade lokalít (Európa je asi najlepším príkladom) sú však hlavným problémom iné náklady, teda predovšetkým na pozemky, stavebné práce a samozrejme mzdy. V krajinách EÚ podľa developerov dnes pri väčších projektov, predstavujú náklady na samotné panely necelú tretinu celkovej investície.

Ďalším problém je potom ostrá konkurencia medzi jednotlivými obnoviteľnými zdrojmi na trhoch, kde je ich podiel už pomerne výrazný. Napríklad v Nemecku, ktoré v marci vyrobilo takmer 55 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. To síce nijak neohrozilo stabilitu siete, Nemecko je v tomto ohľade európsky premiant, ale pre samotné "nové" zdroje. Zjednodušene povedané sa ukazuje, že veľká časť z nich vyrába naraz a tým znateľne zráža okamžité ceny elektriny. Pri výpočte návratnosti nových solárnych zdrojov sa tak musí počítať s výrazne nižšou ako priemernou trhovou cenou elektriny.

Cena je stále ešte vo väčšine lokalít príliš vysoká, ukazuje práve minuloročný vývoj a špeciálne potom dramatické udalosti na čínskom trhu. Zatiaľ sa teda "nová energetika" stále bez masívnej podpory nezaobíde. Situácia sa určite môže pomerne skoro zmeniť, a to ako vďaka ďalšiemu znižovaniu cien obnoviteľných zdrojov, tak prípadne zavádzaním ďalších technológií, teda predovšetkým batérií všetkého druhu, ktoré môžu zmeniť ekonomiku prevádzkovania obnoviteľných zdrojov.