Ako bojovať s nenávisťou na internete? Vedci majú stratégie

Tento rok v marci zastrelil dvadsaťosemročný Austrálčan Branton Tarrant päťdesiatjeden ľudí a ďalších štyridsaťdeväť zranil. Zábery z vyčíňania v mešite v novozélandskom Christchurchi vysielal v priamom prenose na Facebooku. Pár minút pred atakom zverejnil na internete rasistický manifest. Dlho predtým sa angažoval na webových stránkach niekoľkých rasistických hnutí. Jeho prípad podľa serveru Lidovky.cz ukazuje, akú významnú úlohu hrá v rozdúchavaní nenávisti internet a sociálne siete.

Boj s nenávisťou šírenou po internete je pritom bezzubý. Po christchurchskom masakre boli Tarrantove príspevky z webu vymazané a novozélandské úrady zakázali šírenie jeho manifestu. Z internetového sveta Tarrant napriek tomu nezmizol. Jeho listy z väzenia sa objavili na weboch 4chan a 8chan. K jeho manifestu sa záujemca dostane niekoľkými údermi do klávesnice počítača. Rovnako ľahko možno na sociálnych sieťach vyhľadať skupiny, ktoré spája nenávisť k židom, moslimom, kresťanom, imigrantom, konzumentom mäsa alebo k ženám.

Tím vedený Neilom Johnsonom z Univerzity Georgea Washingtona vo Washingtone uskutočnil analýzu fungovania skupín šíriacich nenávisť v internetovom prostredí vrátane sociálnych sietí Facebook a VKontakte. Výsledky zverejnil popredný vedecký týždenník Nature.

Mucholapka nenávisti
„Predpokladali sme, že skupiny šíriace nenávisť budú na internete usporiadané ako tovar v supermarkete. Bieli rasisti tu budú na jednom regáli, antisemiti na druhom a mizogýni na ďalšom. Ale odhalili sme niečo úplne iné. Ide o plynulé spektrum, kde jeden typ nenávisti presakuje do druhej. Je to akási superprepletená mucholapka, ktorá ľudí zaťahuje do širokej, neustále sa premieňajúcej internetovej nenávistnej komunity,“ hovorí Neil Johnson v rozhovore pre vedecký týždenník Science.

Vedci sa na weboch s nenávistným obsahom zamerali na odkazy uvádzané jednotlivými prispievateľmi. Dôležitejšie než odkazy v rámci skupiny sa ukázalo prepojenie medzi rôznymi skupinami. „Jedným odkazom medzi 10 000 neonacistami v Británii a 10 000 novozélandskými neonacistami a potom ďalším odkazom na 10 000 amerických neonacistov je dvoma krokmi združených 30 000 ľudí s rovnakým typom nenávisti,“ vysvetľuje Johnson.

Ľudia s podobnými názormi sú zapojení do väčšieho počtu skupín na rôznych sociálnych sieťach. Prepojenie medzi týmito sieťami, tzv. diaľnice nenávisti, vznikajú zvlášť rýchlo v situáciách, keď sa ľudia na niektorej zo sociálnych sietí cítia kontrolovaní a obmedzovaní. Johnson uvádza ako príklad Nikolasa Cruza, ktorý vo februári 2018 zastrelil v škole vo floridskom Parklande sedemnásť študentov a učiteľov.

Cruz sympatizoval s Ku Klux Klanom. Ľudia s podobnými názormi sa po parklandskom masakre ocitli na Facebooku pod tlakom. Začali si preto odovzdávať odkazy na skupiny s podobnými názormi združené na iných sociálnych sieťach a napr. na ruskom VKontakte nachádzali prívetivejšie prostredie. Následne už nezdieľali odkazy na skupiny mimo túto sociálnu sieť, ale ich vzájomná previazanosť v rámci skupiny významne narástla. Johnson také usporiadanie nenávistných skupín označuje ako temné tône“. Podobná temná tôňa vznikla aj na Facebooku potom, čo ukrajinská vláda zakázala sociálna sieť VKontakte. Vyznávači Kukluxklanu využili to, že Facebook nerozoznal text v azbuke a vytvorili si v tejto sociálnej sieti veľmi aktívnu skupinu.

Kvarteto stratégií
Johnson a jeho spolupracovníci navrhujú niekoľko stratégií pre boj s nenávisťou šírenou po internete. Odporúčajú zo sociálnych sietí odstraňovať len menšie skupiny a tie veľké nerušiť. Malé skupinky sa obvykle rozrastú vo veľké, vplyvné skupiny, ktorých aktivite sa dá len ťažko brániť. Takto by boli zničené v samom zárodku. Z veľkých skupín navrhujú vedci odstraňovať len menšiu časť užívateľov, pretože to nevyvolá silné protireakcie, napr. súdne žaloby.

Ďalšie navrhované postupy považujú odborníci za kontroverznejšie. Počítajú s cieleným vytváraním piatych kolón“. Na sieti by bol napr. podporovaný vznik skupín, ktoré by propagovali opačné názory než skupiny šíriace nenávisť. Pôsobili by ako akýsi imunitný systém, ktorý "neutralizuje vplyv nebezpečných skupín.

Rad skupín šíriacich na sociálnych sieťach nenávisť razia úplne protichodné názory. Johnson preto odporúča, aby správcovia sociálnych sietí vytvárali umelo skupiny určené predovšetkým na sprostredkovanie kontaktu medzi antagonistickými nenávistnými skupinami. Vzájomná konfrontácia by tieto skupiny výrazne oslabila. „Keď vnesiete do skupín informačný šum, ich vnútornú komunikáciu to vykoľají,“ hovorí.

Expertka na internetové prostredie Sarah Robertsová z Kalifornskej univerzity v Los Angeles ale upozorňuje na riziká, ktorým budú čeliť agenti“ nasadenia proti nenávistným skupinám. Akú by mali títo ľudia pri plnení svojich úloh podporu? Ako by boli vyškolení pre zvládanie konfliktov? A čo by sa stalo, keby sa vzájomná konfrontácia presunula z prostredia internetu do reálneho sveta a prerástla v násilie?pýta sa Robertsová.

Austrálska psychologička Ana-Maria Bliucová z Univerzity Dundee sa dokonca obáva, že nasadenie agentov proti skupinám šíriacim nenávisť situáciu neupokojí, ale napätie medzi nimi a spoločnosťou ešte viac vyhrotí.