TOUCHIT ako odborný garant konferencie BITE pripravil nabitý program, ktorý sa podrobne bude venovať práve umelej inteligencii a strojovému učeniu.
- KONFERENCIA: BITE
- MIESTO KONANIA: Hotel Hilton, Košice
- TERMÍN: 11. 2. február 2020, utorok, začiatok o 09:00 h
- REGISTRÁCIA: na konferenciu sa môžete zaregistrovať tu>>
Ak sa zaregistrujete ešte dnes, získate 20 € zľavu z poplatku. Stačí do políčka zľava zadať špeciálny kód „ZLAVA20“ a cena vstupenky tak klesne na 59 € bez DPH.
Hoci je dnes umelá inteligencia témou číslo jedna, nie je to žiadna novinka a niečo sa výrazne zmenilo. Stroje sa naučili predstierať, že sú ľudia. Kam smeruje umelá inteligencia a ako ju môžu využiť slovenskí podnikatelia? Pozrite si kompletný program konferencie BITE, ktorá už 11. februára zavíta do Košíc:
BLOK I: Umelej inteligencii sa firmy nevyhnú, je bezpečná?
09:00 – 09:10 – Otvorenie konferencie
09:40 – 10:10 – Chceme dôverovať strojom? Andrej Žlnka, Softec
10:10 – 10:40 – Dá sa certifikovať bezpečnosť kognitívnych technológií? Ivan Makatura, generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti
10:40 – 11:10 – Strojové učenie: Zbraň pre kyberútočníkov alebo ochranný štít v rukách kyberobrancov? Ondrej Kubovič, ESET
11:10 – 11:30 – Panelová diskusia: Umelá inteligencia nie je strašiak, ale budúcnosť
11:30 – 12:30 – OBED
BLOK II: Ako na umelú inteligenciu v slovenskej priemyselnej praxi?
12:30 – 13:00 – Ako na umelú inteligenciu v slovenskej priemyselnej praxi? Michal Ukropec, Infotech
13:00 – 13:30 – Dáta sú základ umelej inteligencie Marek Grác, Phalanx
13:30 – 14:00 – Rozpoznávanie gest Vladimír Demčák a Tomáš Žigrádi, Accenture
14:00 – 14:20 – COFFEE BREAK
BLOK III: Umelá inteligencia a zjednodušenie podnikových procesov
14:20 – 14:50 – Extrakcia kľúčových informácií z dokumentov Peter Sedliak, Tatrabanka
14:50 – 15:20 – Umelej inteligencie sa netreba báť, začať sa dá aj v malom Peter Jurkáček, Aston ITM
15:20 – 16:00 – Panelová diskusia: Kde majú firmy a výrobné podniky s umelou inteligenciou začať?
Chceme dôverovať strojom?
Andrej Žlnka, produktový manažér, Softec
Umelá inteligencia je dnes témou číslo jedna. Nie je to žiadna novinka, tento buzzword je tu s nami už takmer 80 rokov. Ale niečo sa zmenilo. Stroje sa naučili predstierať, že sú ľudia. Túto schopnosť meria takzvaný Turingov test a už pár rokov ho stroje úspešne zvládajú. V nedávnom experimente virtuálny asistent od Googlu objednal svojmu pánovi termín u holiča bez toho, aby človek na druhej strane linky zistil, že nekomunikuje s človekom. Mimochodom, je to vôbec etické? Je to morálne? Čo to znamená pre finančný sektor, ktorý pre svoje fungovanie nevyhnutne potrebuje silnú dôveru ľudí? Dokážeme veriť strojom tak, ako veríme ľuďom?
Dá sa certifikovať bezpečnosť kognitívnych technológií?
Ivan Makatura, generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti
Podľa zjednodušenej definície je umelá inteligencia simulácia procesov ľudskej inteligencie prostredníctvom strojov. Či už hovoríme o strojovom učení (t.j. získavaní informácií a uplatňovaní pravidiel pri používaní informácií), alebo strojovom dôvodení (t.j. aplikovaní pravidiel na vyvodenie záverov), umelá inteligencia a kognitívne systémy predstavujú určité bezpečnostné riziká. Pre štandardné informačné technológie existujú a sú mnoho rokov zaužívané postupy pre overenie úrovne ich bezpečnosti. Aké postupy však zvoliť pri auditovaní systémov umelej inteligencie? Aké sú odlišnosti bezpečnostných hrozieb, generovaných existenciou a používaním umelej inteligencie? Vytvorila umelá inteligencia nové bezpečnostné hrozby?
Strojové učenie: Zbraň pre kyberútočníkov alebo ochranný štít v rukách kyberobrancov?
Ondrej Kubovič, špecialistu pre digitálnu bezpečnosť, ESET
Strojové učenie ovplyvňuje a mení náš každodenný život viac než si často uvedomujeme. Kým niektoré z jeho implementácií si všímajú aj bežní smrteľníci, ako napríklad online vyhľadávanie či stále kvalitnejšie preklady, iné sú oveľa nenápadnejšie a pomáhajú napríklad expertom v ESETe v boji s útočníkmi a ich škodlivými kódmi. Aj strojové učenie však môže skončiť v nesprávnych rukách. Útočníkom pritom môže poslúžiť napríklad pri tvorbe škodlivého kódu, jeho ochrane pred analýzou či detekciou, alebo pri zvyšovaní dosahu a účinnosti malwaru.
Ako na umelú inteligenciu v slovenskej priemyselnej praxi?
Michal Ukropec, CEO, Infotech
Na to, aby umelá inteligencia dokázala pracovať, potrebuje dobré dáta. Ako sú však na tom fabriky? Prečo mnohé výrobné podniky takéto dáta nevytvárajú? A sú skutočne dáta vždy potrebné? Pozrieme sa na príklady firiem, ktoré s umelou inteligenciou už pracujú a tie čo ešte nie, ako zbierajú dáta z rôznych procesov tak, aby jedného dňa mohli.
Dáta sú základ umelej inteligencie
Marek Grác, CTO, Phalnax
Výsledok strojového učenia závisí na kvalite vstupných dát. Tieto dáta je však potrebné obohatiť o informácie, ktoré v nich nie sú explicitne vyjadrené, ale sú viditeľné pre ľudského odborníka. V prezentácií sa dozviete ako vytvárať procesy, ktoré povedú ku kvalitným značkovaným dátam, použiteľným nielen pre strojové učenie, ale aj pre iné účely vašej spoločnosti.
Rozpoznávanie gest
Vladimír Demčák, Tech Arch Delivery Specialist, Accenutre
a Tomáš Žigrádi, Tech Arch Delivery Specialist, Accenture
Táto prezentácia bude zameraná na rozpoznávanie gest s použitím počítačového videnia, video analytiky a umelej inteligencie. Ukážeme si, ako sme použili OpenVINO™ toolkit a pose estimation model na rozpoznanie rozličných pohybov jednotlivých časti ľudského tela.
Extrakcia kľúčových informácií z dokumentov
Peter Sedliak, Head of Data science, Tatrabanka
Použitie textovej analytiky a strojového učenia na automatizované spracovanie dát vo forme neštrukturovaného textu pre zjednodušenie a zrýchlenie procesov.
Zaregistrujte sa na konferenciu hneď teraz>>
Ak použijete kód „ZLAVA20“ získate zľavu 20 % na vstupenku a cena lístka tak bude iba 59 eur bez DPH.