Slovenka o 3D komunikácii: Prinášame, čo tu ešte nebolo

Vyštudovali ste kybernetiku a umelú inteligenciu. Ako ste sa k tomu dostali? Vždy ste mali blízko k technickej oblasti?

Rozhodovala som sa až na gymnáziu. Dala som si prihlášky na rôzne odbory. Umelá inteligencia, či architektúra alebo žurnalistika - z mojej perspektívy predstavovali disciplíny, kde som mohla tvoriť. Nepovedala by som, že som mala blízko ku technickej oblasti.

Mala som blízko ku kreatívnej oblasti. Objavovať, niečo zhotoviť, vybudovať. Umelá inteligencia je nástroj, akým sa dá vytvoriť niečo nové a niečo, čo má potenciál veľa zmeniť.

Vo všeobecnosti vývoj technológií vyžaduje šialené množstvo kreativity, ktorá produkuje inovácie slúžiace všetkým. Vývoj sa zrýchľuje, nedá sa zastaviť a je vzrušujúce byť súčasťou.

Počas štúdia som mala možnosť spoznať aj iné univerzity. Na MIT som pochopila význam interdisciplinarity, kde v jednom laboratóriu spolu tvoria ľudia so skúsenosťou z radikálne odlišných oblastí.

Venovala som sa štúdiu umelej inteligencie v interakcii medzi človekom a robotom. Je to súčasť robotiky, ale vyžaduje súbor znalostí z rozličných technických, ale aj humanitných smerov.

Spolupracovala som so psychológmi alebo s vychovávateľmi detí s hendikepom, ktorí vo vývoji umelej inteligencie pri týchto robotoch boli od začiatku do konca. Na základe ich skúsenosti sa navrhovali správania sa robotov, experimenty a dávali dôležitú spätnú väzbu.

Dnes ako CEO mi pomáha, že technológii rozumiem, no moja práca spočíva v hľadaní riešení zaujímavého mixu intelektuálnych výziev. Myslím si, že to najdôležitejšie je mať víziu.

Nosím v hlave víziu, ako si myslím, že by mohla vyzerať budúcnosť spájania sa ľudí, aj keď nemôžu byť spolu fyzicky, a technológia je spôsob, akým dokážeme zrealizovať vízie a postaviť niečo, čo mení svet. Netvrdím, že je to jediný spôsob, ale mne je najbližší. Je fascinujúci, nepozná hranice a súvisí s ľudským intelektom. Spolupracujeme s inteligentnými ľuďmi, ktorí sú rovnako nadchnutí pre túto víziu a ich záujem je úprimný.

Technickým smerom sa ani teraz neuberá veľa žien. Čo za tým stojí? 

Je tam veľa faktorov a bohužiaľ jedným z nich sú stále stereotypy, s ktorými sa dievčatá stretávajú odmalička. Ako vnímame ženy a ich rolu v spoločnosti, a z opačného pohľadu, ako vnímame štúdium a kariéru v technológiách. Dcéram sa kupujú bábiky, synom stavebnice a hlavolamy.

Na základnej škole zvolíme krúžok programovania robotov pre syna a pre dcéru pravdepodobne niečo “viac dievčenské.” Počas strednej školy dievčatá počúvajú, že vysoká škola, kde je veľa matematiky a informatiky nie je pre ne a majú si vybrať niečo iné. Toto všetko sú predsudky.

V praxi to znamená to, že medzi desiatkami kandidátmi na technickú pozíciu nie je ani jeden životopis od ženy. Veľmi sa teším, že aj na Slovensku máme organizácie, ktoré búrajú tieto predsudky - obrovský kus práce má za sebou Aj Ty v IT.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.