Stavby sa bez umelej inteligencie nepohnú. Toto sú najväčšie výhody a prekážky

Predstavte si, že sa na obzore objaví dron, ktorý sa bude vznášať nad staveniskom. O chvíľu sa vám na tablete rozsvieti upozornenie na zábery, ktoré dron urobil.

Ako napríklad to, že pracovníkovi stavby v sekcii B chýba na hlave helma, štyri z bagrov sú nevyužívané a tmavý kus zeme v sekcii D naznačuje, že oblasť je podmáčaná.

Takto by sa podľa Imbrahima Imama, spoluzakladateľa firmy PlanRadar, ktorý je európskym poskytovateľom sofvéru na digitálnu dokumentáciu a komunikáciu pre stavebný priemysel a nehnuteľnosti, mohla v budúcnosti využiť umelá inteligencia v stavebníctve.

„Mohla by zlepšiť plánovanie stavby, jej prevedenie, a celkovo tak zvýšiť produktivitu a bezpečnosť na stavenisku. Hoci je technológia stále relatívne nová, očakáva sa, že dopyt po nej porastie,“ uviedol Imam z rakúskej softvérovej spoločnosti, ktorá je od októbra už aj na slovenskom trhu.

Podľa odhadov trh s umelou inteligenciou dosiahne do roku 2026 hodnotu až 4,5 miliardy amerických dolárov.

Jednou z najväčších predností je generatívny dizajn

Ako sa umelá inteligencia, skrátene AI, teda môže v stavebníctve využiť? „Jej programy majú schopnosť monitorovať interakcie stavebných robotníkov a strojov na stavenisku v reálnom čase, a môžu varovať stavbyvedúcich pred potenciálnymi ohrozeniami bezpečnosti, chybami a oneskoreniami,“ vysvetľuje Ibrahim Imam.

Jednou z najväčších predností umelej inteligencie je schopnosť preskúmať rôzne varianty modelu a nájsť tú najlepšiu možnú voľbu. Ide o generatívne navrhovanie, ktoré môže byť užitočné pre dizajnérov využívajúcich technológiu Building Information Modelling (BIM), teda modelovanie informácií o stavbe. BIM je, jednoducho povedané, vytváranie virtuálneho počítačového modelu budovy s informáciami o nej, a to ešte predtým, ako sa reálne začne stavať.

AI by napríklad preskúmala desiatky tisíc možností zmien vedúcich k bezpečnejšiemu, stabilnejšiemu, lacnejšiemu a rýchlejšiemu návrhu. Zatiaľ čo človek by stratil mesiace práce, aby všetky varianty prešiel ručne, program umelej inteligencie zvládne proces za niekoľko hodín,“ hovorí Imam. Tento spôsob sa už vo výrobe používa a napríklad spoločnosť Alice Technologies sa ho snaží priniesť aj do stavebníctva.

Mohla by predvídať, kedy sa poškodia povrchy

Programy AI môžu tiež porovnať postup stavby skutočnej budovy s jej digitálnou replikou v modeli BIM a odhaliť chyby alebo odchýlky od pôvodného plánu.  Dokáže analyzovať aj historické dáta, čo môže využiť na pravdepodobné predpovede budúcich udalostí.

Imam dodáva, že dáta, ktoré aplikácie ako PlanRadar zbierajú, by sa mohli použiť na to, aby učili stroje rozoznávať vzorce chýb tam, kde sa najčastejšie vyskytujú.

Predstavte si systém, ktorý dokáže posúdiť stovky tisíc hlásení o poškodení rôznych typov budov v priebehu času, prípadne vierohodne predvídať, kedy nastane poškodenie určitých povrchov alebo materiálov, a upozorniť tak správcu budovy.“

Niekedy sa zase stane, že sa rozpočet niektorých stavebných projektov prekročí alebo dôjde k ich oneskoreniu. Aj tento problém by mohla vyriešiť umelá inteligencia. Upozornila by na možné omeškania a zmeny v procese výstavby vďaka porovnaniu postupov skutočnej stavby s digitálnou kópiou z modelu BIM.

Distribútori, výrobcovia, stavbyvedúci aj subdodávatelia by si podľa Imama vďaka tomu mohli upraviť svoje plány s aktualizovaným harmonogramom, aby mohli efektívne využiť čas a ďalšie zdroje.

Samostatné bagre a inteligentné drony

Ďalšou možnosťou využitia AI v stavebníctve je samozrejme robotika. Tá môže šetriť čas a znížiť riziko na staveniskách. „Firmy ako Build Robotics už ponúkajú buldozéry a bagre, ktoré môžu samostatne pracovať na vopred definovaných úlohách,“ informuje Imam.

To podľa neho umožní projektom postupovať oveľa rýchlejšie, technológia je vhodná najmä pre projekty v zle dostupných lokalitách, kam sa ťažko dostanú pracovníci zo dňa na deň.

Nemenej dôležitou súčasťou AI sú aj drony, ktoré sa používajú na to, aby poskytli nový pohľad na prebiehajúci projekt. Firma Skycatch už túto technológiu posúva ďalej a učí drony „pochopiť“ to, čo vidia. Inteligentné drony tak môžu sledovať nebezpečnú činnosť či úrovne produktivity.

Zatiaľ ju využijú len veľké firmy

AI však čelí aj množstvu prekážok. Jej stroje si totiž vyžadujú veľké množstvo dát na „cvičenie“ algoritmov na hľadanie vzorcov. Ibrahim Imam uvádza príklad: „Systém AI, ktorý bol vyškolený zisťovať, či robotníci nosia prilby, musel prechádzať milión fotografií jednotlivcov z rôznych výšok a na rôzne vzdialenosti, aby vedel, kedy upozorniť vedúceho projektu.“

Väčšina stavebných spoločností je ale veľmi malá na to, aby uchovávala dostatok dát. Kvôli tomu má obmedzené možnosti. „Okrem toho je na trhu nedostatok dátových analytikov, ktorí zároveň požadujú extrémne vysoké platy.“

Potenciál umelej inteligencie tak budú ešte nejaký čas využívať iba veľké spoločnosti. Podľa Imama sa však aj menšie firmy môžu pripraviť na to, že budú ťažiť z jej budúceho vývoja. „Ak sa má stavebný priemysel v tejto digitálnej dobe ďalej rozvíjať, musí byť otvorený implementácii technológie AI,“ uzatvára CEO PlanRadaru.

Ako je na tom Slovensko?

Náš štát má teraz historicky najviac financií na výstavbu a obnovu budov. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti máme k dispozícii 5,84 miliardy eur. 20 percent z týchto výdavkov by malo ísť na digitalizáciu, ktorá sa týka práve využitia umelej inteligencie, uvádza na svojej stránke Združenie výrobcov stavebných materiálov.

Európske peniaze plánuje Slovensko investovať do troch kľúčových oblastí. Prvou by bola obnova rodinných domov. Štát sa chce uchádzať o sumu 300 miliónov eur, čo by stačilo na obnovu 30-tisíc domov.

Tempo obnovy by bolo od 4 do 8-tisíc domov ročne, čím by sa riešila energetická chudoba,“ uviedla počas online diskusie štátna tajomníčka ministerstva dopravy Katarína Bruncková.

Druhou plánovanou oblasťou sú historické a pamiatkovo chránené budovy, ktorým by sa mala skvalitniť činnosť a znížiť energetickú náročnosť. Na to by malo stačiť 7 miliónov eur.

Treťou oblasťou sú takzvané „brownfieldy“, ktoré však nebudú z komerčného hľadiska zaujímavé. Podľa Brunckovej existuje aspoň 50 lokalít, ktoré by sa mali renovovať, čo predstavuje sumu 250 miliónov eur.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek podľa webu zvmm.sk povedal, že obnova nebude len zelená, ale aj digitálna. Plán, ktorý zahŕňa renováciu budov, má Slovensko kvôli poskytnutiu peňazí podať Európskej komisii do konca apríla.