Umelá inteligencia dokáže odhadnúť, či človeku po nákaze hrozí smrť

Štúdia z univerzity v dánskej metropole ukazuje, že špeciálne vyvinutý algoritmus dokáže s až 90-percentnou presnosťou spoznať, či je niekto v ohrození života, ak sa nakazí koronavírusom, píšu Lidovky.cz.

Algoritmus je založený na umelej inteligencii, ktorá sa postupne automaticky učí na základe získaných dát. Dokáže okrem iného odhadnúť riziko úmrtia aj u ľudí, ktorí ešte nakazení nie sú.

Veľký vplyv má aj šok organizmu

Výskumníci skúmali 3 944 pozitívnych prípadov v Dánsku a využili aj tie z dlhodobej štúdie UK Biobank. Tá sa venuje výskumu vplyvu genetických predispozícií či okolia nakazeného na vývoj chorôb. Vedci tiež do úvahy vzali bežné riziko úmrtia, napríklad vek, takzvaný body mass index (BMI), vysoký tlak, hladinu cukru.

Štúdia publikovaná v prestížnom časopise Nature tvrdí, že algoritmus je schopný odhadnúť riziko smrti v štádiu diagnózy, pri prijatí do nemocnice či vo chvíli, keď pacienta prijmú na jednotku intenzívnej starostlivosti.

Zo všetkých skúmaných pacientov 324 zomrelo. Všetci boli vo veku medzi 73 a 87 rokmi, na ich úmrtia okrem samotného covidu mali vplyv aj BMI či vysoký krvný tlak. Táto skupina sa prejavila ako najviac riziková, a preto sa algoritmus naučil práve spomínané faktory počítať ako rizikové.

Štúdia tiež uvádza, že na úmrtie má veľký vplyv napríklad šok, ktorý organizmus počas choroby zažíva. Vedci svoje dáta podložili ďalšími výsledkami z iných meraní.

Pomoc s preventívnymi opatreniami

Ako uvádza server The Jerusalem Post, podobná technológia by mohla pomôcť nemocniciam a opatrovateľským zariadeniam na celom svete s prijatím špecifických preventívnych opatrení.

Prioritu by pritom mali tí pacienti, ktorých algoritmus vyhodnotil ako ohrozených. Vďaka tomu by sa mohla výrazne znížiť zbytočná úmrtnosť ľudí, ktorí sa covidom nakazia.

Nejde pritom o prvú štúdiu, ktorá poukazuje na výhody strojového učenia pri prijímaní preventívnych opatrení počas pandémie koronavírusu. Vedci z Kodane však upozorňujú, že vo väčšine prípadov išlo iba o algoritmy, ktoré sa venovali pacientom už prijatým do nemocníc, do úvahy pritom nebrali iné zdravotnícke zariadenia.

Nevšímali si ani prípady s ľahkým priebehom a vo väčšine prípadov vychádzali z čínskych modelov, ktoré sú náchylné na skresľovanie, dodávajú kodanskí vedci.