Donedávna vládlo presvedčenie, že život sa začína v štyridsiatke. Modernejšie prieskumy však odhaľujú, že v profesijnom živote to chodí inak. Ak ste sa do štyridsaťpäťky nedočkali povýšenia, nerobte si veľké nádeje, že sa to stane neskôr. K takémuto záveru dospeli autori štúdie z Fedu v New Yorku a v Minneapolise.

Rast verzus pokles zárobku

Autori štúdie skúmali databázu Social Security Administration spätne do roku 1978, aby odhalili, ako sa vyvíjali príjmy Američanov v priebehu ich života.
Došli k záveru, že tak pre bohatých, ako aj pre chudobných platí, že veľké percento rastu príjmov nastáva v prvých desiatich rokoch kariéry, čiže medzi 25. a 35. rokom života. Počas nasledujúceho desaťročia profesionálneho života však už treba počítať s nižšími prírastkami platu. Po štyridsaťpäťke sa spodných 90 percent najchudobnejších musí zmieriť v rozdeľovaní príjmov s klesajúcim zárobkom. Čiastočne to možno pripísať obmedzovaniu pracovného času, ktoré nastáva najmä v odboroch s manuálnou prácou.

Ale dokonca aj v prípade percenta tých najbohatších vo vzorke pozorovaných ľudí vedci vypozorovali len relatívne mierne vzostupy platu oproti ich strednému veku.

Šplh po firemnom rebríčku

Je jasné, že reč je o spriemerovaných príjmoch. Pritom však každý z nás vo svojom okolí určite natrafí aj na ľudí, ktorí zažívajú svoj kariérny boom počas jesene života, keď zarábajú ako nikdy predtým. Pravda, sú to skôr výnimky. Pravidlom je, že pre kariéru sú najpodstatnejšie roky okolo tridsiatky, keď sa ľudia najrýchlejšie šplhajú po „korporátnom rebríčku“ alebo sa dodatočne vzdelávajú a získavajú prestížne tituly, ktoré im neskôr pomôžu k lepším peniazom. Ako povedal Schopenhauer, „prvých štyridsať rokov svojho života píšeme text a ďalších tridsať rokov komentár“.

Domáca prax

Slovenské skúsenosti prezrádzajú podobné fakty. Ukazujú, že v takzvanej podnikateľskej sfére najviac zarábajú ľudia medzi tridsiatkou a štyridsiatkou. Slováci v týchto odvetviach skrátka štartujú svoju kariéru pred tridsiatkou, a do štyridsiateho roku sú na vrchole profesionálnych úspechov. Relatívne nízke zárobky, čo je pochopiteľné, tu však dosahujú zamestnanci do 20 rokov. Súvisí to nielen s dosiahnutým vzdelaním, ale aj s nízkym počtom ich odpracovaných rokov, teda s praxou.

Iná je však situácia v takzvanej nepodnikateľskej sfére, ako v zdravotníctve, školstve, štátnej správe či samospráve. Tam uvádzané priemerné čísla neplatia. V takýchto oblastiach, naopak, najviac zarobia najstarší zamestnanci, teda ľudia nad šesťdesiat rokov. V tejto tzv. nepodnikateľskej sfére totiž čiastočne platí niečo ako „vekový automat“. Znamená to, že s rastúcim vekom a počtom odpracovaných rokov rastie aj priemerná hrubá mesačná mzda. Preto tu najvyššie zárobky dosiahli zamestnanci nad šesťdesiat a najnižšie zamestnanci do dvadsať rokov, prípadne dvadsať- až dvadsaťštyriroční.

Zdroj: investicniweb.cz, idnes.cz