Berešit bol na palube Falcon 9 z finančných dôvodov sekundárnym nákladom, hlavná úložná kapacita bola vyhradená pre indonézsky komunikačný satelit PSN-6. Ako sekundárny náklad bol na palube spolu s izraelským aparátom tiež experimentálny satelit amerického letectva.
Prvý stupeň nosnej rakety Falcon 9 po vyhorení a odpojení úspešne pristál na Of Course I Still Love You v Atlantickom oceáne, v budúcnosti bude opäť použitý k ďalšiemu štartu. Tento konkrétny stupeň využila SpaceX zatiaľ k trom letom.
Sonda izraelskej organizácie SpaceIL, ktorá má na mesačnom povrchu pristáť v polovici apríla, má v priemere dva metre, je 1,5 metra vysoká a stojí na štyroch nohách. Aparát, ktorý má 600 kilogramov, bude skúmať magnetické pole Mesiaca a fotografovať jeho povrch.
"Akonáhle pristane, bude prístroj úplne samostatný. Najprv umiestni na povrch Mesiaca izraelskú vlajku a potom bude fotografovať povrch aj samú seba, bude tiež natáčať videá," povedal novinárom šéf SpaceIL Ido Anteby.
Tento izraelský projekt začal v roku 2011, keď niekoľko inžinierov založilo organizáciu SpaceIL, aby sa zúčastnila súťaže LunarX Prize. Tú vyhlásila spoločnosť Google, ktorá chcela sumou 20 miliónov dolárov odmeniť toho, kto ako prvý z účastníkov súťaže dostane na Mesiac svoje robotické vozidlo, presunie ho po trase aspoň 500 metrov a vyšle na Zem zábery z jeho pohybu. Súťaž bola tento rok zrušená, pretože to v danom termíne nikto nestihol.
Organizácia SpaceIL ale získala financie od rôznych sponzorov, vrátane napríklad izraelského miliardára Morisa Kahna či rodiny amerického magnáta Sheldona Adelsona, uviedol denník The Times of Israel. Celkom stál projekt asi 95 miliónov dolárov (takmer 84 miliónov eur).
Izraelská sonda síce nie je vybavená kolesami alebo pásmi, ktoré by jej umožnili voľný pohyb po povrchu, presun ale môže vykonať pomocou skoku po krátkom zapálení motorov. Tento manéver je ale riskantný, pretože hrozí prevrátenie Berešitu, takže je podľa médií pravdepodobné, že SpaceIL nakoniec skok neuskutoční.
Funkčný zostane Berešit po pristátí zhruba dva až tri dni, potom slnečné žiarenie doslova upečie prístrojové vybavenie sondy. Aparát totiž nie je vybavený termálnou ochranou, takže aj keby mu neuškodilo prehriatie, zničil by ho mráz počas lunárnej noci.