Ako už bolo napísané v predchádzajúcej časti, pôvodne sa astronómovia domnievali, že planétky medzi Marsom a Jupiterom sú pozostatky väčšieho telesa, snáď hypotetickej planéty Phaeton, ktorá bola zničená zrejme pri nejakej kozmickej zrážke, prípadne vplyvom geologických aktivít.
Až oveľa neskôr sa začala presadzovať iná teória, ktorá sa v súčasnosti považuje za pravdepodobnejšiu. Tá počíta s tým, že kedysi dávno sa v tejto oblasti nachádzalo oveľa viac materiálu a za bežných okolností by sa z neho sformovala ďalšia planéta.
Pretože sa však v blízkosti nachádza obrovská planéta Jupiter, okolie veľmi výrazne ovplyvňuje svojou gravitáciou. Kvôli nej bola prevažná časť hmoty vypudená z oblasti preč a zvyšný materiál už na vytvorenie väčšieho telesa nestačil. Navyše rušivé vplyvy najväčšej planéty Slnečnej sústavy by sformovanie rovnako neumožnili.
Pred niekoľkými rokmi prišli s úplne novou teóriou dvaja astronómovia z francúzskej univerzity v Bordeaux - Sean Raymond a Andre Izidoro. Podľa nich bol naopak priestor, ktorý teraz vypĺňajú malé telesá a hovorí sa mu hlavný pás planétok, pôvodne prázdny.
Ako sa postupne formovali planéty, začali gravitačne ovplyvňovať menšie objekty vo svojom okolí a tie sa vďaka tomu časom dostali práve do oblasti medzi budúce planéty Mars a Jupiter.
Pátranie po planéte X
Ale vráťme sa znova k Titiovo-Bodeovmu pravidlu - funguje alebo nie? Dobre vychádzalo na údajnú planétu medzi Marsom a Jupiterom, ale keď je tu namiesto nej len obrovské množstvo oveľa menších telies, je možné ho považovať za platné? Tento fakt trochu podkopal vieru v jeho platnosť.
Čo však bolo pre neho oveľa horšie, vôbec nefungovalo v prípade Neptúnu. Podľa tohto pravidla mal mať strednú vzdialenosť od Slnka 38,8 astronomických jednotiek, čo ale rozhodne nespĺňa. Jeho stredná vzdialenosť od Slnka je iba 30,1 astronomických jednotiek. Objavili sa preto názory, že pravidlo platí u predtým objavených telies možno len náhodou.
Najprv sa zdalo, že objav Neptúnu úplne vyriešil odchýlky v dráhe Uránu, ale nestalo sa tak. Nové výpočty ukázali, že sa síce zmenšili, ale nevymizli úplne.
Vyzeralo to, že Urán stále ovplyvňuje niečo neznáme, a dokonca ani Neptún neobiehal okolo Slnka presne podľa výpočtov. Že by sa za ním nachádzala ešte ďalšia planéta? Niekoľko astronómov bolo tejto myšlienke naklonených a skúšali počítať jej parametre. Prebehlo tiež niekoľko pátraní, ale žiadne nové teleso za Neptúnom nebolo objavené.
Na začiatku 20. storočia sa do hľadania nového telesa pustil americký astronóm a matematik Percival Lowell. Označil ho ako Planétu X, kde znak na konci označoval neznámu, rovnako ako sa používa v matematike. Nejde teda o rímsku číslovku „desať“, ako by sa možno mohlo zdať. Ani by to nedávalo zmysel, pretože prípadná nová planéta by bola deviata.
Prvú vyhľadávaciu kampaň na svojom observatóri...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.