Deň na detskom detoxe. Ako sa liečia najmladší závislí

O 8.20 sa začína vizita. Nemá klasickú podobu, keď lekári obchádzajú lôžka na izbách, ale pripomína skôr casting talentovej súťaže. Odohráva sa na sesterskej izbe, kde sa na gauč a stoličky do polkruhu posadí „porota“ v zložení primárka, klinická psychologička, vedúca lekárka, zdravotné sestry a sociálny pracovník. Uprostred je otočná stolička pre pacientov detoxu. Plecnatý sanitár Pavel prvýkrát otvára dvere na chodbu.

Na stoličku si sadá Aneta (16 rokov, závislosť od pervitínu), ktorá dnes žiada o povolenie mimoriadnej návštevy (mamička) mimo obvyklých návštevných hodín.

– A zaslúžiš si to?

– Ja si myslím, že áno.

– Výnimky robíme iba u spolupracujúcich.

Tím „porotcov“ sa uznáša, že mimoriadna návšteva sa Anete povoľuje.

– Nejaké chute máš?

– Nie.

– A keď sa vrátiš do ústavu, neutečieš zasa s kamarátkou?

– Nie.

– Tak pošli ďalšiu slečnu.

Sandra je na detoxe štvrtý deň. Drobné, submisívne pôsobiace dievčatko (15 rokov, pervitín) odpovedá ticho, ospalo, spočiatku stroho – áno, nie. Je jej trochu zle a zima; sestry usúdia, že jej po vizite zmerajú teplotu. Konzílium konštatuje, že Sandra spolupracuje, píše úlohy, s ktorými jej pomáhajú spolupacienti gymnazisti.

Strieda ju Tomáš (17 rokov, pervitín, marihuana), chronický „utečenec“ z výchovného ústavu; dnes je nápadne namrzený.

– Ty si tu koľkýkrát, Tomáš?

– Druhýkrát.

– A si vraj nejako... nespokojný?

– No.

– Ale šiel si sem dobrovoľne. Čo ťa tu naštvalo?

– Ten odber krvi.

– Nemáš rád pohľad na krv?

– Hlavne na tú ihlu.

– Ty si bral niekedy vnútrožilovo?

– Nie.

– Ale my sme nemocnica, vieš?

– Nechcem, proste.

– A ako sa to robilo pred dvoma rokmi, keď si tu bol prvýkrát? A ako zistíme, či nemáš napríklad žltačku?

– Asi cez moč, nie?

– To práve nejde.

Konzílium sa uznesie, že pobyt sa Tomášovi pre nespoluprácu (zatiaľ) neukončí, prerokuje sa to individuálne po vizite. Potom sa rieši jeho exces na včerajšej terapii, keď mal „intímne otázky“ na terapeutku.

– Na čo intímne si sa pýtal?

– Či má priateľa a tak (ľahký úsmev).

– To je dosť zvláštna otázka od niekoho, kto už má priateľku.

– Každý chlap sa spýta, nie?

– Niekoho to môže aj uraziť. V tomto vzťahu terapeut – pacient to nie je vhodné, vieš? A pozor, za erotické kontakty tu môžeš byť podmienečne vylúčený.

Na stoličku si sadá Boris (15 rokov, alkohol). Aktuálne výsledky rozboru krvi sú povzbudivé; hodnoty Borisovi výrazne poklesli, čo všetci kvitujú.

– Vidíš, ako ti to prospieva. Uzdravuje sa ti pečeň.

Boris popiera, že by pil denne, čo skepticky spochybňuje vedúca lekárka. Boris je na detoxe už štvrtýkrát; prvýkrát ho sem prijímali s dvoma promile, naposledy už s piatimi, pričom teraz mal aj epileptický záchvat.

– Ak si teraz mal aj epileptický záchvat, tak by sa ti to mohlo stať aj nabudúce. A mohol by si mať aj delírium. Vieš, čo je delírium?

– Počul som o tom.

– To už sa potom nelieči tu, ale na intenzívnej jednotke. Ak si sa dostal do tejto fázy, tak to znamená, že ten alkohol už ti veľmi škodí. A títo alkoholici už potom majú epileptický záchvat zakaždým. Nebuď hlúpy, Boris.

– Ja som si to uvedomil, preto som si už dohodol po detoxe tú komunitu, pretože si nechcem ničiť pečeň, keď som videl tie výsledky, aká je tá pečeň zničená a ako mi tam skákal ten srdcový tep...

Hľadajú sa príčiny Borisovho pitia. Záhaľčivosť? Boris mlčí. Vraj si v lete skúšal hľadať brigádu, ale nejako to nevyšlo, ale chcel by teraz študovať v jazykovke.

Na stoličku si sadá Pavel (16 rokov, alkohol, marihuana, pervitín). Priniesol na vrátenie pár prečítaných knižiek. Hodnotenie: Pavel sa správa bezproblémovo, aj sestry ho chvália.

– Tak prečo takto dobre nefunguješ doma, Pavel?

– Neviem.

– Ty sa tam nudíš?

– Je to iné, no.

Reč sa stočí k Pavlovej problematickej partii; Pavlova matka má obavu, že sa Pavel stýka s kamarátmi, ktorí ho sťahujú „do nie úplne zákonných vecí“....