Ľudia kedysi zrejme chovali líšky ako domácich miláčikov. FOTO: Pixabay.comILUSTRAČNÉ FOTO: Pixabay.com
StoryEditor

Najlepším priateľom človeka kedysi bola líška, tvrdí štúdia

12.04.2024, 16:58
Autor:
ČTKČTK
  • Ľudia kedysi zrejme chovali líšky ako domácich miláčikov dávno predtým, než sa na scéne objavili domestikované psy.
  • Archeologické nálezy naznačujú, že dávne spoločnosti v Južnej Amerike si tieto šelmy vážili do tej miery, že ich pochovávali vedľa seba, uviedol portál BBC News.
  • Vedcov prekvapilo, keď v argentínskej časti Patagónie našli líšku pochovanú v ľudskom hrobe starom 1500 rokov.

Najpravdepodobnejším vysvetlením je podľa nich to, že bola vysoko ceneným spoločníkom alebo domácim miláčikom. Naznačil to aj nedostatok stôp po rezných ranách na kostiach tejto šelmy, čo ukazuje, že nebola lovená ako potrava. Analýza DNA tiež ukázala, že toto zviera sa kedysi spoločne stravovalo s lovcami a zberačmi a bolo zrejme súčasťou tábora.

Líška rovnakého druhu bola pred takmer desiatimi rokmi nájdená v oveľa staršom hrobe v inej časti Argentíny. Rovnako mohla byť domácim miláčikom, ale vedci vtedy jej stravu neanalyzovali.

"Ide o veľmi vzácny nález líšky, ktorá zrejme mala úzke puto s jedincami zo spoločnosti lovcov a zberačov," uviedla vedkyňa Ophélie Lebrasseurová z Oxfordskej univerzity. "Myslím si, že to bolo viac než len symbolické, naozaj sa domnievam, že išlo o priateľstvo," dodala.

image

Obrovská štúdia o dlhovekosti psov odhaľuje, ktoré plemená žijú najdlhšie

Archeológovia líšku našli na pohrebisku Caňada Seca v Argentíne, teda v oblasti, ktorú kedysi obývali skupiny lovcov a zberačov.

Zuby líšok boli tiež v minulosti nájdené aj na ďalších starovekých pohrebiskách v Argentíne a Peru, čo naznačuje, že toto zviera malo symbolický význam. Nález takmer kompletnej líščej kostry v ľudskom hrobe je však v celosvetovom archeologickom meradle veľmi vzácny.

Tento druh líšky, známy pod vedeckým názvom Dusicyon avus, bol stredne veľký a vážil zhruba desať až 15 kilogramov. Vyhynul pred takmer 500 rokmi, pár stoviek rokov po tom, čo sa do Patagónie dostali psy domáce.

01 - Modified: 2024-03-01 23:00:00 - Feat.: 0 - Title: Klonovanie alebo genetické modifikácie. Ako bude možné stvoriť svoje lepšie ja 02 - Modified: 2024-02-08 16:05:06 - Feat.: 0 - Title: Obrovská štúdia o dlhovekosti psov odhaľuje, ktoré plemená žijú najdlhšie 03 - Modified: 2023-06-12 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Pes na reťazi je ako falošná kamera, ak má možnosť prirodzeného správania, dobre sa správa aj k ľuďom
01 - Modified: 2024-04-06 06:00:00 - Feat.: - Title: Niektoré psy vedia pomáhať omnoho viac, ako sme si doteraz mysleli. Z ľudského dychu dokážu rozoznať aj stres 02 - Modified: 2024-03-25 10:03:46 - Feat.: - Title: Psy chápu význam podstatných mien, zistil nový výskum 03 - Modified: 2024-03-20 09:00:00 - Feat.: - Title: Farmársky Frankenstein. Dedko desať rokov ilegálne krížil obrie chránené ovce, aby ich neskôr predával lovcom ako trofeje 04 - Modified: 2024-03-13 19:25:20 - Feat.: - Title: Dôvodov stratiť hlavu, nohu či chvostík môže byť celý rad. Teda pokiaľ si viete vypestovať nové​ 05 - Modified: 2024-03-06 15:19:20 - Feat.: - Title: Videli ste už hnedú pandu? Vedci vyriešili ich záhadu
menuLevel = 2, menuRoute = science/biologia-a-chemia, menuAlias = biologia-a-chemia, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
12. apríl 2024 16:58