Problém sa týka aj husto osídlených oblastí, vrátane strednej Európy.
Ozónová vrstva sa síce zotavuje, ale nie všade. Vrstva, ktorá Zem chráni pred rakovinotvorným ultrafialovým žiarením zo Slnka, je na póloch síce stále silnejší, ale v nižších zemepisných šírkach je tomu naopak, upozorňujú vedci. Koncentrácia ozónu v tamojšej spodnej stratosfére, teda vo výške od 15 do 24 kilometrov nad zemským povrchom, naďalej redne. Vedci navyše nevedia prečo.
"Ozón v stratosfére sa zjavne neobnovuje medzi 60. stupňami severnej a južnej zemepisnej šírky," napísali vedci. Postihnutá oblasť tak zasahuje rozsiahle časti sveta, vrátane napríklad Slovenskej republiky. Následky pritom môžu byť podľa vedcov horšie ako vplyv tenkých ozónových vrstiev na póloch, okrem iného aj preto, že v stredných zemepisných šírkach žije viac ľudí.
"Je to ohromujúce a dôvod na obavy," citovala agentúra DPA Markusa Rexa, experta na skúmanie atmosféry a šéfa postupimského Inštitútu Alfreda Wegenera. Rex sa na štúdii nepodieľal, ale označil ju za solídnu.
Na póloch nastal v 80. rokoch minulého storočia obzvlášť rýchly úbytok ozónu. Nad Antarktídou sa každý rok pravidelne vyskytovala doslova ozónová diera. Situácia sa ale zlepšila vďaka Montrealskému protokolu z roku 1987, ktorý prakticky zastavil výrobu látok, ktoré ozónu škodia. Najmä freóny sa masovo používali napríklad ako nosné plyny v tlakových sprejoch alebo ako chladiace médiá v chladničkách.
Autori štúdie konštatujú, že koncentrácia ozónu v hornej stratosfére nad 30 kilometrov od roku 1998 skutočne výrazne vzrástla. Skutočnosť, že sa to netýka nižších zemepisných šírok a nižších vrstiev, vedci zistili vďaka novej dátovej analýze, ku ktorej pripojili výsledky rôznych vedeckých meraní od roku 1985.
"Tieto výsledky nespochybňujú úspech Montrealského protokolu," zdôraznil Rex. Podľa neho je preukázané, že zastavenie výroby príslušných chemikálií výrazne prispelo k zotaveniu ozónovej vrstvy v hornej stratosfére a na póloch. Opačný vývoj v nižších zemepisných šírkach by sa dal podľa neho vysvetliť okrem iného zmenou klímy, pri ktorej sa určité plyny pri búrkach ľahšie dostávajú do spodnej stratosféry a uvoľňujú chlór alebo bróm, ktoré ničia ozón.