Človek je už raz taký. Nezvykne si vážiť, čoho má dostatok. Zvlášť, ak to považuje za samozrejmosť. Ako trebárs antibiotiká. Dvadsiate storočie s gulagmi a koncentračnými tábormi spochybnilo našu vieru v morálny pokrok a to dvadsiate prvé už stihlo zlikvidovať naše ilúzie o tom, že každá ďalšia generácia bude automaticky bohatšia. A zdravšia.
Navzdory nesporným medicínskym prelomom sa paralelne vraciame späť. Naše deti na rozdiel od nás budú mať vysoko pravdepodobne seriózny problém s takými zdanlivo nevinnými záležitosťami, ako sú infekcie močového mechúra či hnačky. Nehovoriac o celostných dosahoch prudko klesajúcej účinnosti liekov, ktoré sú pilierom našej medicíny.
Vojna, na ktorú sme zabudli
Objav antiobiotík nám na tieto mikroorganizmy radikálne zmenil pohľad. Predtým obávaní zabijaci sa v našich očiach transformovali na čosi ako otravný hmyz. Keď nás napadli, skôr nás to znechutilo, než vydesilo. Však áno, mali sme zbraň, proti ktorej nemali šancu.
Táto skutočnosť našu morálku oslabila natoľko, až sme zabudli, že sme s nimi v odvekej vojne. A baktérie našu nepozornosť využili. Výsledok? Šesť z nich sa nepozorovane vyzbrojilo natoľko, že len v roku 2019 pripravili o život milión ľudí, ako pre HN magazín hovorí Dušan Jasovský, farmaceut pracujúci pre organizáciu Lekári bez hraníc. Dôvod?
Antibiotiká, ktoré by ich ešte nedávno zlikvidovali, na ne odrazu nestačia. A iné, silnejšie, ľudstvo zatiaľ nemá k dispozícii. A možno ani mať nebude. Poďme sa na to, čo sa deje, pozrieť bližšie. V prvom rade na baktérie samotné.
Ich predchodcovia boli prvými formami života na Zemi, a to už pred štyrmi miliardami rokov. A ďalšie tri miliardy boli v skupine živýc...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.