Niko Münzenrieder ponorí list fikusu do vody obsahujúcej kúsky lesklej kovovej membrány. Pomocou pinzety opatrne prenesie jeden z týchto kúskov na list izbovej rastliny. Keď list vyberie, tenký kovový film drží to ako lepidlo. Postdoktorandský výskumný pracovník tak demonštruje špeciálne vlastnosti tohto elektronického komponentu vo forme ultratenkej membráný, ktorú pomáhal vyvíjať. „Tieto nové tenkovrstvé tranzistory držia na širokej škále povrchov a dokonale sa im dokážu prispôsobiť," vysvetľuje fyzik.
V Electronics Lab pod vedením profesora Gerharda Tröstera vedci skúma flexibilné elektronicé súčiastky ako tranzistory a senzory už nejaký čas. Cieľom je umožniť naviazanie týchto typov komponentov do textílií alebo ich aplikovať rovno na kožu a vytvoriť tak inteligentné, nenápadne a pohodlné senzory, ktoré môžu sledovať rôzne funkcie tela.
Vedcom sa podarilo urobiť veľký krok k tomuto cieľu, ich prácu publikovali v časopise Nature Communications. Vďaka tejto novej forme tenkej technológie budú môcť vytvárať veľmi flexibilnú a funkčnú elektroniku. Počas jedného roka Münzenrieder spolu s Giovannim Salvatorem vyvinuli postup pre výrobu týchto tenkovrstvých komponentov. Membrána sa skladá z polyméru parylén, ktorý výskumníci vrstvu po vrstve „odparia“ do konvenčnej dvojpalcovej vrstvy. Plátok parylénu má maximálnu hrúbku 0,001 mm, čo je 50-krát tenšie ako ľudský vlas. V nasledujúcich krokoch sa už použijú štandardizované metódy na vytvorenie tranzistorov a senzorov z polovodičových materiálov.
Zdroj: sciencedaily.com