Čo vás v posledných týždňoch najviac potešilo?
Neuzavreli sme síce žiadny veľký prípad, ale teší nás, že sme intenzívne rozbehli interné porady, do ktorých sa po čase adaptácie zapájajú aj mladší kolegovia, koncipienti. Je to dobré pre súdržnosť tímu, no my ako advokáti sme zodpovední aj za ich ďalšie vzdelávanie. Z toho mám dobrý pocit.
Ako ste sa dostali k práci advokátky? Predpokladám, že to nebol váš detský sen.
To nie. Ale už od detstva ma veľmi hnevalo, keď som sa ocitla zoči-voči nespravodlivosti. Jedným z najsilnejších zážitkov tohto druhu bolo, keď môjho otca vyhodili doslova z hodiny na hodinu zo zamestnania – z firmy, kde pracoval veľmi dlho a zastával v nej vysokú funkciu. Dôvodom bolo, že nesúhlasil s praktikami privatizácie
a s tým, čo pretláčali ostatní členovia predstavenstva. Doma ho čakala žena s malými deťmi, takže to preňho ani pre nás nebola ľahká situácia. V tom čase nikto neriešil ochranu zamestnancov alebo pracovnoprávne spory. No a potom na univerzite ma, samozrejme, očarilo rímske právo, ktorého zásady sa istým spôsobom aplikujú dodnes. Jednou z nich, možno zabudnutou, je tá, ktorá hovorí, že právo by malo platiť rovnako pre malých aj veľkých, pre silných aj slabých. Čiže aj toto bolo motiváciou. Uvedomovala som si, že retiazka na váhach tej slepej Justície je veľmi krehká a treba dávať pozor, aby sa neroztrhla.
Zakotvili ste pri neľahkých oblastiach ako energetika. Vyberali ste si ic...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.