Svetová zdravotnícka organizácia vo štvrtok otvorila svoj prvý summit o tradičnej medicíne, ktorý sa koná v rámci stretnutia ministrov zdravotníctva skupiny G20 v indickom meste Gándhínagar.
Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej sa WHO snaží zhromaždiť dôkazy a dáta, ktoré by umožnili bezpečné používanie liečebných postupov tradičnej medicíny.
Priblíženie zdravotnej starostlivosti
Generálny riaditeľ organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus vo svojom príhovore pripustil, že tradičná medicína by mohla preklenúť "medzery v prístupe" k zdravotnej starostlivosti. Upozornil však, že je nutné, aby sa používala "vhodne, efektívne a predovšetkým na základe najnovších spoľahlivých vedeckých dôkazov".
"Vedecký pokrok v tradičnej medicíne musí spĺňať rovnako prísne normy ako všetky ostatné oblasti zdravotníckych štúdií," uviedol vo vyhlásení John Reeder, riaditeľ špeciálneho programu WHO pre výskum a odbornú prípravu v oblasti tropických chorôb.
Organizácia v tlačových materiáloch k summitu konštatuje, že tradičná medicína je pre milióny ľudí na celom svete prvou voľbou v prípade ochorenia. Organizácia preto zdôraznila, že diskusie o nej musia spojiť politikov a akademikov s cieľom dosiahnuť "politický záväzok a opatrenia založené na dôkazoch".
Na dosiahnutie tohto cieľa bude pravdepodobne potrebná nová metodológia na štúdium týchto "holistickejších a kontextových prístupov", upozornil Reeder.
Laureát Nobelovej ceny a predseda Vedeckej rady oraganizácie Harold Varmus vo svojom príspevku k delegátom konferencie pripomenul, že v situácii, keď sú tradičné lieky bežne používané, je dôležité pochopiť, aké zložky v nich sú a prečo v niektorých prípadoch fungujú. Za rovnako dôležité však označil aj potrebu "pochopiť a identifikovať, ktoré tradičné lieky nefungujú".
Svetová zdravotnícka organizácia definuje tradičnú medicínu ako vedomosti, zručnosti a postupy používané na udržanie zdravia a prevenciu, diagnostiku a liečbu fyzických a duševných chorôb.
Ochranári bijú na poplach
Tradičná medicína má po celom svete veľa prívržencov, ale aj veľa odporcov, ktorí jej vyčítajú nedostatok vedeckého kreditu a dôkazov o jej účinnosti.
"Prirodzené nie vždy znamená bezpečné a stáročia používania nie sú zárukou účinnosti; preto sa musia použiť vedecké metódy a postupy, aby sa poskytli potrebné rigorózne dôkazy," uviedla organizácia.
Mnoho tradičných spôsobov liečby nemá žiadnu vedeckú hodnotu a ochrancovia prírody tvrdia, že toto odvetvie dokonca vedie k nekontrolovateľnému obchodu s ohrozenými zvieratami vrátane tigrov, nosorožcov a šupinavcov, doplnila AFP.
Zo 194 členských krajín WHO 170 uviedlo, že od roku 2018 používa tradičnú alebo doplnkovú liečbu. Iba 124 z nich má však zákony alebo nariadenia na reguláciu používania bylín a polovica z nich má v tejto oblasti národnú zdravotnú politiku.
Summit, ktorý sa má stať pravidelným podujatím, nasleduje po minuloročnom otvorení Centra tradičnej medicíny WHO, ktoré vzniklo v meste Džámnagar v indickom štáte Gudžarát, kde sa nachádza aj Gándhínagar.