Medzinárodný súdny dvor v Haagu má dnes oznámiť prvé rozhodnutie v prípade sťažnosti, v ktorej Juhoafrická republika viní Izrael z genocídy v palestínskom Pásme Gazy. JAR žiada, aby súd v prvom kroku nariadil Izraelu zastaviť vojnové operácie v Pásme Gazy a zvýšiť humanitárnu pomoc tamojším civilistom.
Aj keby ale súd Izraelu nariadil boje zastaviť, neočakáva sa, že by to Izrael urobil. Napríklad v marci 2022 ICJ nariadil Rusku okamžite zastaviť vojenské operácie na Ukrajine, čo sa tiež doteraz nestalo. ICJ zatiaľ nerozhoduje o tom, či Izrael genocídu pácha, alebo nie.
Akt sebaobrany
Izrael obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho operácia v Gaze je aktom sebaobrany pred palestínskym radikálne islamistickým hnutím Hamas. To vlani 7. októbra z Pásma Gazy zaútočilo na izraelské pohraničie, kde povraždilo na 1200 ľudí a asi 250 osôb unieslo do Gazy. Tú toto hnutie, považované Izraelom, Európska únia či USA za teroristickú organizáciu, násilím ovládlo v roku 2007.
Izrael tvrdí, že dodržiava medzinárodné právo a snaží sa v Gaze minimalizovať civilné straty. Izraelská ofenzíva, ktorá sa začala 7. októbra, stála podľa úradov v Gaze životy asi 26-tisíc Palestínčanov, väčšinou žien a detí. Počet zahŕňa aj vyše 9000 zabitých členov Hamasu. Masívne bombardovanie podľa odhadu Svetovej banky zničilo v Pásme Gazy asi 45 percent obytných budov.
Izraelská ofenzíva podľa organizácií OSN spôsobila v Pásme Gazy humanitárnu krízu, ktorá hrozí prerásť v hladomor. Izrael do oblasti púšťa len málo humanitárnej pomoci, ktorej distribúciu navyše sťažuje neustále bombardovanie.
Nebezpečné prostredie
Podľa OSN v Pásme Gazy nie je nikde bezpečné. Asi 1,9 milióna z jeho 2,3 milióna obyvateľov muselo opustiť domovy, mnohí sa od októbra premiestňovali niekoľkokrát. Milión Gazanov prebýva na juhu v oblasti Rafáhu, kde žijú podľa OSN v katastrofálnych podmienkach. Nemajú dosť jedla ani vody a šíria sa tam infekčné choroby.
JAR podala na ICJ koncom decembra žiadosť o začatie konania so štátom Izrael, ktorý sa podľa JAR dopúšťa v Gaze genocídy okrem iného tým, že civilistom nezabezpečuje dosť jedla, vody, liekov, paliva ani bezpečný úkryt.
"Všetky tieto činy možno pripísať Izraelu, ktorý nedokázal zabrániť genocíde a pácha genocídu v zjavnom porušení dohovoru o genocíde (z roku 1948)," píše sa v žiadosti k ICJ. Tá viní Izrael aj z toho, že nepotrestal "verejné podnecovanie ku genocíde zo strany vysokopostavených izraelských úradníkov". Z "genocídnej rétoriky" právnici JAR pred súdom predminulý týždeň obvinili aj premiéra Benjamina Netanjahua či ministra obrany Joava Galanta.
Obvinenia Izraela z genocídy podporujú niektoré arabské krajiny či Turecko, naopak napríklad Spojené štáty s ním nesúhlasia.