Tvorí približne dve tretiny nášho tela a vydržíme bez nej maximálne pár dní. No aj pokiaľ nezachádzame do extrémov, je táto priezračná tekutina predmetom diskusií. Ohrozujú ju pesticídy, lieky či priemyselné znečistenie. Ako veľmi? A čo nám naozaj tečie kohútikmi a dole hrdlami?
Vodárenské zdroje sa nestíhajú obnovovať. Nárazové zrážky totiž nestíhajú vsakovať do podložia.
Tím vedcov zo saudskoarabskej univerzity prišiel na spôsob, ako vyrábať elektrinu a zároveň odsoľovať morskú vodu za pomoci jedného zariadenia. Informoval o tom server BBC. Vedúci tímu Pcheng Wang verí, že zariadenie, ktorého základom je solárny panel, by mohlo byť k dispozícii pre komerčné účely do piatich rokov.
Voda z vodovodu je hocikde plná pesticídov, zostáva však zdravá a jej kvalita je v Česku stále vysoká. Napriek tomu sa nemožno ďalej prizerať, ako sa pitná voda špiní. Podľa štúdie českého Štátneho zdravotného ústavu (SZÚ) je potrebné účinne regulovať nasadenie najviac problematických pesticídov. Problém je predovšetkým v tom, čo pitnú vodu znečisťuje.
V niektorých obciach na južnej Morave platí od dnešného dňa zákaz odberu pitnej vody nad sto litrov na osobu a deň.
Letom nás neodmysliteľne sprevádza: nielen na kúpaliskách, v jazerách či vodných nádržiach, ale aj vo fľašiach, ktoré máme neustále pri sebe. Je to však naozaj ten správny model? Kedy si môžeme ublížiť pitným režimom? A aké ďalšie nástrahy skrýva?
Ľudské telo si žiada zhruba dva litre vody denne. Dvadsať percent našej potreby pochádza z potravín, ktoré zjeme, najmä z ovocia a zeleniny.
Po strate 2 percent tekutín sa začnú objavovať aj iné príznaky dehydratácie, ako je smäd.
Nápad ako zo scenára katastrofického filmu sa zrodil v hlave Nicka Sloana, 57 ročného zambijského experta na záchranné akcie.
Najuznávanejší lekári idú do boja. Nepriateľ je jasný: pitný režim. Tá podivná móda neustále nosiť fľašu s vodou a upíjať.
